Ako sa dostanem k literature od Erdosa-Supis krasovych javov silickej planiny? nema niekto?

Pred pár týždňami sme si všimli, že postupne sa program ABISSO „pokazil“ na viacerých počítačoch úplne nepochopiteľným spôsobom. Jednoducho sa nedal spustiť, chýbal akýsi EMS Driver. Najprv sme hľadali chybu niekde medzi počítačom a stoličkou, ale nebolo to ono. Mysleli sme si dokonca že môže ísť o vírus z prostredia Therionu, aby odrovnal svojho stále ešte nie celkom mŕtveho rodiča. Ale napokon sa zistilo, že útok prišiel priamo od Mikrosoftu v podobe aktualizácie KB2724197 z dňa 10.10. ktorá zablokoala posledné zvyšky DOSu v prostredí Windows XP. Vyzeralo to na koniec programu, ktorý svojho tvorcu prežil o necelé 2 roky. Urýchlili sme práce na windovsovskej verzii, ale dokončenie nie je v dohľadne. Napokon sa našla záchrana v tíme CAI (Centrum aplikovanej informatiky) z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ pod vedením Mgr. Ľ. Hvizdoša, ktorému úprimne ďakujem. V rekordnom čase vytvorili postup záchrany, ktorý by som tu prezentoval.
1.Zruší sa aktualizácia KB2724197 z dňa 10.10.
2.Aktualizácia sa zakáže, teda aby sa nejako sama neobjavila
3.Do Abissa sa prekopíruje záchranný súbor emsmagic.exe
4.Abisso sa štartuje súborom abisso.cmd, ktorý tam dal ešte tvorca očakávajúc túto pohromu.
Potom by to malo zafungovať.
Ak nemáte potrebné doplňujúce programy, napíšte si o ne na moju adresu.

Zd.Hochmuth

Zdravím,
vie mi niekto povedať kde na Slovensku (ak vôbec) sa nachádza jaskyňa Mokrav - v anglickom texte som našiel "Mokrav cave".
Ďakujem

Ahoj Braňo,
Som rád, že reaguješ a ostávame v pokojnom duchu diskutovať.
A dovoľ mi odpoveď teda, lebo veľmi krásne analógie sa mi vynárajú v mysli.
Prvá: existuje taká enviromentalist icko-filozofick á diskusia o vzťahu človeka k prírode; a dva diametrálne odlišné postoje, ktoré polarizujú spoločnosť. Shallow ecology (plytká ? ekológia –neviem ako to prekladáme): antropocentrick ý pohľad na svet, človek vystupuje ako jeho majiteľ s správca s neobmedzenými právomocami. Celý svet vôkol mu je k dispozícii a nakladá (napr. suroviny, či sama príroda) s ním podľa vlastnej ľubovôle, formuje ho podľa svojho obrazu. Limitom sa stávajú len skutočnosti obmedzujúce práve a len nás- človeka. Deep ecology (hlboká ? ekológia): ústrednou myšlienkou je vedomie, že človek je súčasťou sveta – prírody, a ako jeho člen (a nie pán) uznáva isté hranice exploatácie planéty, a priznáva isté práva živému, i neživému vôkol. ..nemusím zrejme dodávať, že súčasný stav je síce prienikom týchto dvoch „ideálov“, no na základe mnohých poznatkov sa môžeme domnievať, že shallow ecology je tou víťaziacou (-agresívnejšou ) cestou v praxi.
Vychádzajúc z tohto, myslím, že my dvaja do istej miery zastávame odlišnú cestu myslenia a vzťahu k prírode. Prikladám druhú analógiu: často pomerne opakujem, že „Štefanová ma vychovala“, tým myslím, že vďaka objavu, ktorého som bol spočiatku len štatistom, som nadobudol mnohé poznanie, a to hádam viac seba ako „jej“, alebo ak chceme, „tej veci tam, v hore“ . Nejdem to rozvádzať, len poukazujem na iný prístup, keď nehovorím o „svojej dcére“, ale skôr opačne. Dôvodom môže byť aj môj vek a miera prispenia k veci, a otcom sa ešte ťažko môžem cítiť. No akokoľvek, vlastnícky vzťah k prírode nepokladám za vhodný, z môjho pohľadu.
Na tejto závažnej diskusii sme zúčastnení pasívne všetci, no na oboch stranách frontov sa nachádza celé spektrum ľudí rozdielneho životného štýlu (i keď by šlo polemizovať), vierovyznania, inteligencie či postavenia, preto by sme nemali odsudzovať druhú stranu za iný názor, a to ani nebudem robiť. Možno, ako dobrý Dalajláma, a mnohí iní, hovorí, „čas ukáže, ale odpovede netreba očakávať v limitoch dĺžky ľudského života“ .
Ozaj, ale koľko podobností vieme nájsť medzi človekom a jaskyňou! Teda, poznávame ich, riešime podstatu ich vzniku, dávame im mená a píšeme ich s veľkým písmenom na začiatku, považujeme ich za svoje dcéry či učiteľov, operujeme ich- otvárame, rozbíjame kamene, spriechodňujeme ich kapiláry poprelamované pod váhou času i horniny a nechávame sa viesť ich životným rytmom- prúdením vzduchu či vody, liečime ich, čistíme, uzatvárame- chránime pred svetom, zisťujeme ich miery a zloženie. Jaskyne sa rodia, vyvíjajú a umierajú. Čo ich odlišuje od nás, je vedomie a duša, ktorú im nepriznávame. Lenže má strom vedomie? A prasa? A všetci ľudia majú vedomie? Vegetariáni niektorí nejedia mäso preto, lebo nechcú jesť nič „živé“ alebo „čo žilo“. Zaujímavé, že tí istí ľudia objímajú stromy čerpajúc z nich pozitívnu či životnú energiu, ktorú im skala pod nohami nedáva. Hovorí sa o duchu doby, krajiny i človeka. Definícia ducha je to, čo je nám prekážkou viesť diskusiu. Ale mimo toho, áno, človek tvorí ducha jaskyne. Ale čo všetky tie udalosti a príbehy, ktoré by niekto mohol rozprávať (keby vedel), o dlhom živote jaskyne, bez človeka. O vedomí jaskyne toho nič nevieme. Hm, koľko toho vie mravec o tom našom? Nehovorím, že jaskyňa niečo také má, ja budem prvý, čo tvrdí, že jediná sekunda ľudského života je zložitejšia procesmi a dôležitejšia z pohľadu aj vesmíru ako celá existencia planéty niekde na obežnej dráhe okolo slnka, nášho či iných.. no nebuďme si takí istý všetkým našim poznaním, reklama vedy sa nás snaží presviedčať o nejakých empirických postupoch poznávania, ale nezabúdajme, že história je plná jej omylov. Na druhej strane, človek vníma svet okolo seba cez samého seba, takže jaskyňa nie svojou podstatou sa personifikovala . ...
S mapou je to taká patália; zistil som, že jaskyniarska činnosť nie je priamym následkom vlastníctva mapy jaskyne. Teda, že kto má mapu, nestáva sa automaticky bádateľom. Inak, 3D model a pôdorysnú mapu Demänovských jaskýň som venoval Jaskyniarskemu klubu Demänovská dolina, takže možnosť ju vidieť a vlastniť má pomerne dosť ľudí. Jedinou mojou podmienkou bolo, aby ostal v našich kruhoch a využíval sa v prospech veci, teda nášho spoločného snaženia. O zmysle existencie mapy určite nemusíme diskutovať, konieckoncov vieš o tom viac než ja. Konkrétne však uvádzam, že vďaka (krátkej) existencii komplexnej digitálnej mapy Demänovskej doliny (avšak pripomínam nemenný fakt, že je následkom práce množstva ľudí! A to počas celých desaťročí) sa podarilo ľahko (dvomi akciami) pripojiť Demänovskú medvediu jaskyňu k DJS, našiel sa nový a bezpečný vchod do Pustej, získali sme lepší prehľad o geologických, geomorfologický ch či hydrografických súvislostiach (tí, ktorí s ňou pracujú), spojenie Štefanovej s DJS získalo reálny základ, v Štefanovej sa na dvoch miestach podarilo nájsť (opäť veľmi ľahko) výrazné skratky do vzdialených partií jaskyne (tie ale vyžadujú vážne úpravy, na to mapa už nie je) a podobne. Hoci som ako zostavovateľ (nie bezvýhradný autor!) mapy bol iniciátorom všetkých týchto udalostí, sám by som nič nezmohol a nie je to ani mojím cieľom; a opäť pripomínam, mapa je len nástrojom k lepšej či úspešnejšej práci v podzemí, nie spúšťačom speleologickej činnosti v danom území, teda, nechodí nás do Doliny zrazu päťdesiat, ani sa neobávam.. Ale zaujímavý je aj na tomto mieste poznatok, že človek vníma svet okolo seba cez seba samého.
Bokorys Štefanovej (rozvinutý pozdĺžny rez) má 7 km a možno ho raz dokončím. Nie som ale celkom vysporiadaný s týmto spôsobom kreslenia, preferoval by som skôr niečo ako „rozložený priemet na zvislé roviny“, teda prierez chodbou po jej skutočnej dĺžke (nie dĺžke polygónu) kde v prípade napr. pravouhlej zákruty sa menila orientácia zvislej roviny podľa nového smeru chodby. V súčasnosti pracujem okrem iného na 220 mpix. (s 300dpi) veľkom vektorovo kreslenom plátne priemetu na zvislú rovinu 0-180 Demänovských jaskýň, takže aj toho sa dočkáme. Rozhodol som sa toto dielo spolu s pôdorysnou mapou Demänovských jaskýň venovať do novej pomerne rozsiahlej publikácie SSJ o práve týchto jaskyniach (mimochodom kde budú do bodky dodržané citácie a uvedené všetky mená autorov máp, ktorých dielo slúžilo ako podklad nových). Takže keď sa tak udeje, ako mám vyrátať cenu mapy, či cenu jaskyne? Treba urobiť priemer, medzi projektom, ktorý spomínaš a nulou, alebo súčasne použiť nejaké konštanty? Máme rátať koľko rukavíc sa zodralo, alebo koľko ľudí si obilo kolená, koľko umu a úsilia bolo vynaloženého za posledných, povedzme 90 rokov? Ako oceníme ich čas, ktorým prispeli k dielu? Môžeme ísť ďalej, koľko detí sa nenarodilo, lebo ktosi trávil čas v jaskyniach, koľko sa ich naopak vďaka tomu narodilo, vzniklo alebo zaniklo spolužitie či manželstvo kvôli nim., kto všetky tieto katastrofy ide oceniť a vyplatiť? Pre mňa je Demänovský jaskynný systém príťažlivý nielen svojou dĺžkou, veľkosťou či krásou, ale aj pre tie obyčajné, no vždy nevšedné ľudské príbehy, ktoré sú s nim späté... Čiže prestáva byť „vecou so svojou cenou“.
Braňo, snáď ti to neprekáža, preniesť by som chcel túto diskusiu (po vzore Zdenka napríklad) na fórum SSS.sk, pretože považujem ju za podnetnú a rád by som vypočul názor aj ostatných, čo majú k veci čo povedať a nenavštevujú tento portál.. Založil som teda vlákno tam, ak náhodou máš ešte chuť reagovať . . . na tento účel vlastne je určená, domnievam sa. Mimochodom, predstavujem si tam aj priestor na diskusiu „O etike a estetike digitálneho mapovania“, k tomu je veru dosť čo hovoriť..
Nuž, Braňo, na záver dodávam, že aj napriek nesúhlasu s viacerými skutočnosťami okolo veci rešpektujem tvoju (i ostatných v MT) prácu a uvedomujem si veľkú náročnosť projektu, a preto vám môžem úprimne želať ďalšie úspešné pôsobenie v jaskyniach i kontinentov iných, doma, a veľa ďalšej radosti z poznania tohto zvláštneho, okúzľujúceho a tajomného sveta jaskýň..
Paľo

Pridal som moznost zdielat obsah zo stranky sss na socialne siete prostrednictvom ikoniek pod clankami. Kto ma zaujem vyskusajte funkcnost a pripadne nedostatky mozte pisate sem...

Pred týždňom sa konalo v Svite výročné rokovanie Predsedníctva spojené so Speleomítingom. Tradičné podujatie nabáda k zaujímavým úvahám. V dnešnej internetovej dobe som chcel zistiť čo si myslia o tom zúčastnení – prešiel týždeň a okrem zápisnice na stránke SSS, som nenašiel nič, dokonca ani na speleorku. Možno sa diskusia prenáša na Facebook. Je po mítingu a život ide ďalej.
V starostlivo napísanej zápisnici nájdeme všetko, čo sa dialo na schôdzi, avšak možno by bolo treba komentovať niektoré zaujímavosti.
Po sprivatizovanom komunistickom zariadení (Mladosť) nás privinulo zariadenie sv. katolíckej cirkvi (Skala). Iste je to vhodné na zamyslenie.
1.Počet zúčastnených predsedov klubov a skupín bol 28. Znemená to, že 20 (z celkového počtu) tam nebolo. Toto iste nie je dobré znamenie, veď o termíne sa vie pol roka dopredu a z tých 20 iba 2 poslali zástupcov. Teda vysvetlenie, že tie nezúčastnené kluby sú blízke klinickej smrti alebo nemajú o dianie v SSS záujem, je asi blízky skutočnosti. Ak bude trend pokračovať, nabudúce už ani Predsedníctvo nemusí byť uznášaniaschopné.
2.Správa o hospodárení, publikovaná v Spravodaji i mizerne premietnutá, vzbudila ale záujem p. Tulisa, ktorý naznačil že s výberom jaskýň, ktorých prepísaním do Therionu sa pretočili pekné peniaze, to nebolo celkom kóšer. Predseda sa ale držal dobre a pekným asi ¼ hodinovým prejavom odviedol pozornosť na iné problémy, napr. na tunel Soroška, kde nám džob niekto vyfúkol.
3.Zaujímavá bola tiež diskusia o zverejnení našich Spravodajov na anonymných servroch. Diskusia na redakčnej rade prebiehala aj predtým, tentoraz sa však ukázalo, že ani výbor nie je celkom jednotný. Najviac je (oprávnene) napálený editor (Kasák), zdá sa že niektorí o tom vedia viac ako ostatní a vec bagatelizujú, že sa s tým nedá aj tak už nič robiť. Asi sa nedozvieme, kto to tam dal a kauza skončí podobne ako únos prezidentovho syna.
4.Najsmiešnejšie bolo schvaľovanie (už schváleného) návrhu na sprístupnenie Brestovskej jaskyne. Tu síce predseda Oravy vehemente diskutoval aj obvinil pirátov z Ružomberka, avšak organizačná nemohúcnosť klubu je zrejmá zo Spravodaja na str. 23.

Na mítingu.
Niesol sa v tradične dobrej nálade niektorých veteránov v blízkom bufete (prešovský otec, Labuda and comp. Nechýbal ani Bída alias dr. Skála. Absentoval Sluka i Lalkovič. Tých cien a ocenení bolo snáď trocha priveľa, medaily tentoraz sekretárka nezabudla. Avšak po minulé roky sa upadajúca úroveň (čakanie na Barabáša) sa predsa len trocha zodvihla. Odporúčam prečítať si Hipmanov príspevok „ Speleomítog poznačený nenáročnosťou“ v Spravodaji.
Síce zas prevládali filmy, často historické a mizerné, a hudobné diaseriály z prírody (napríklad Malej Fatry), s podmanivou hudbou, avšak potešilo, že sa viac prezentovali domáce objavy a prieskum, v miere vyššej ako zvyčajne. Partia okolo T. Mátého (Drienka a spol.) nám vysvetlila, ako je to s objavom na Plešiveckej planine a prekvapil nás aj Jaro Stnkovič, ktorému sa podarilo obnoviť výskum Silickej ľadnice, škoda iba že prevažne na báze „zahraničných“ jaskyniarov. Juraj Szunyog, ktorý sa dostatočne prezentuje v Spravodaji, komentoval svoje snaženie naživo. Potešili Spišsko-belianc i pekným príspevkom o Javorinke.

Zo zahraničných akcií sa asi najviac očakávalo od Šmídovho Vietnamu, avšak asi si budeme musieť počkať na skutočné jaskyne. Jakupica znova pustila, avšak k dávnejším úspechom istého jaskyniara (BŠ) vo Velebite je to ešte stále ďaleko. Podobne púšťa aj Dracoaia, je to najvyšší čas, že sa partia prezentovala, pretože už sa zdalo, že hlavnou náplňou niektorých členov je 1. príprava na Rumunsko, 2. vyhodnotenie Rumunska.

Kto tu chýbal.
Podobne ako na Predsedníctve, nám tu niektorí ľudia a akcie chýbali. Prečo? Nechcú sa pochváliť úspechmi alebo im je naša spoločnosť nepríjemná či sú už tak vysoko, že čas využijú inak, lepšie?
Za socializmu na podobných výročných snemovaniach boli bežné aj zdravice ROH, MNV, či aspoň okresného výboru Strany Kedysi sme boli kritizovaní, že na našich podujatiach sa nezúčastňuje vedenie SSS resp. Múzea alebo ministerstva. Na mítingu sa tieto organizácie, ktoré úspešne premiestňujú výsledky našej práce do svojich databáz sa príliš neblysli. Keď už nie riaditelia, aspoň námestníkov mohli poslať...., povedať čo robia s tými našimi vecami.
Ale teraz vážne:
- Nebolo tam nič o pripojení Medvedej jaskyne (chýbal Holúbek)
- Tiež ani o potápačskej akcii v Pustej (nevidel som tam Dzúra ani nikoho z Demänovej
- Nevieme tiež čo je nového na Krakovej Holi (Elenka sa bola iste lyžovať)
- hoci Račka sme si všimli, nedozvedeli sme sa o tom ako sa má zachránený zahraničný jaskyniar z Javorinky.
- nevidel som Holíka ani Hericha, ale poster bol pekný
- Košč bol v jaskyniach Kene ale asi dal prednosť sprevádzaniu
Chýbala mi tu:
Speleoburza či predaj speleologických „lesklých vecí“ (Gustovi a ostatným už asi nie sme zaujímaví). Predaj literatúry – bol mizerný. Asi už je všetko na webe.

Speleomítiong je naše podujatie, či je dobré alebo zlé, môžeme vyjadriť svojou účasťou či neúčasťou, ale lepšie by bolo, keby sme prispeli každý nejakou mierou k jeho zlepšovaniu. Keď nám mienkotvorní ľudia naznačia čo si o tom myslia, tak potom sa netreba čudovať. Jeden človek (Oľga) na to nestačí.
Na záver: Iba som chcel rozvíriť príliš pokojnú hladinu, moja hlava by to mala zniesť, pod príspevkom som podpísaný.
Zdenko Hochmuth

Na stránke SSS sa nachádza adresár skupín a klubov SSS. www.sss.sk/.../skupiny-a-kluby Milí jaskyniari, prosím, pozrite si a skontrolujte správnosť svojich údajov. Prípadné opravy môžeme riešiť expresne. Aktualizovaný adresár bude slúžiť ako podklad pre tvorbu adresára, každoročne publikovaného v 2. čísle Spravodaja SSS.

Zmenil som knihu odkazov na lepšiu variantu, ktorá má možnosť odpovedať na jednotlivé príspevky. dúfam že, jej používanie bude bez problémov. v prípade akýchkoľvek problémov kontaktujte redakciu
sss.sk

Funkcie:
Rss export
*vkladania videa priamo z youtube, google a facebook
*možnosť písať text iba registrovaným užívateľom
citácia
odpovedať na komentár
*editovať vlastný komentár
*vkladanie obrázkov,url liniek a pod.
dostávať upozornenia o nových komentároch cez email.

* - funkcie iba pre prihlásených užívateľov

Sekcia: Oznamy klubov SSS

Na predošlej web stránke SSS bolo zvykom publikovať novinky zo speleologického výskumu a prieskumu slovenských jaskyniarov doma aj v zahraničí. Časom však aktivita stránky ochabla, hlavne kvôli tomu, že väčšina klubov/skupín má svoje vlastné stránky a publikuje prednostne tu. Avšak stále existuje množstvo klubov a skupín, ktorým na vytvorenie vlastnej stránky chýba čas alebo chuť. Pre tých z nich, ktorí by svoju činnosť radi perzentovali na internete, ponúkame možnosť posialeť príspevky do redakcie stránky sss.sk a následné publikovanie v sekcii Oznamy klubov SSS. V sekcii sa vytvorí požadovaný počet podsekcií tak, aby každý klub/skupina mohol mať vlastnú podsekciu a mohli sa do nej dopĺňať aktuálne informácie z ich speleologickej činnosti. Príklad si môžete pozrieť tu. Verím, že tvorba novej sekcie na stránke sss.sk bude ústretovým krokom k šíreniu dobrého mena slovenskej speleológie doma i v zahraničí!

... je to super, vydrž! hlavně vydrž! :-D

Pekná stránka, nedaj sa znechutiť jaskyniarmi čo veľa rokov nevideli jaskyňu. Každá snaha o niečo je viac ako snaha o nič.

Mne sa táto iniciatíva páči. Ako administrátor webu SpeleoBratislav a viem, že začiatky sú ťažké, ale netreba sa vzdať. Určite toto nie je finálna verzia stránky a verím, že o pár týždňov budú všetci spokojný s údajmi a informáciami na tejto stránke.

Otázka: Pripomienky môžeme posielať na aký mail?

Zase sa potvrdilo, že práca výboru SSS (možno nie celého, možno len admin tejto stránky) nestojí za reč - keď to teda poviem slušne, aby sa to dalo publikovať. Napríklad v zozname skupín a klubov som uvdený ako predseda OS Veľká Fatra, čo už dva roky nie je pravda. Z toho vyplýva , že výbor SSS možno ani nevie, kto je teraz aktuálne predsedom OS Veľká Fatra - však? Hocijaká priemerná sekretárka v priemernej firme by si svojich ľudí postrážila lepšie... No a v zozname OS a klubov mi napríklad chýba Speleoklub Turiec, ktorý už tiež funguje skoro dva roky a predseda výboru tohto SK sú výboru SSS zrejme neznámi.

Takže predstavitelia SSS - len tak ďalej. Znovu ste slovenským jaskyniarom dokázali, že po stránke operatívnej ste tam úplne zbytoční. Ak nemáte záujem reprezentovať SSS na Slovensku poriadne a so záujmom, tak to radšej nerobte vôbec a nerobte si hanbu pred svetom!