Autor:
Ing. Peter Holúbek


Speleológia je odborný názov vytvorený z gréckych slov spélaion (jaskyňa) a logos (veda). Označuje vedný odbor zaoberajúci sa predovšetkým výskumom jaskýň, ale aj záujmovú prieskumnú a objaviteľskú činnosť speleológov – jaskyniarov (jaskyniarstvo). Zjednodušene by sa dalo povedať, že speleológia zahŕňa všetko medzi dobrodružnými chlapčenskými výpravami so sviečkami do podzemia a vedeckou konferenciou, kde sa prezentujú najnovšie výsledky bádania v jaskyniach.

Speleológia je však zároveň i vzťah medzi tajomným jaskynným podzemím a človekom, ktorý tu hľadá odpovede na mnohé otázky. Nie je to ľahké hľadanie, ale fyzicky i psychicky náročná činnosť, ktorá prináša z podzemia široko využiteľné poznatky. Archeológovia, paleontológovia a historici sa zaujímajú v jaskyniach o pamiatky z dávnych dôb, zoológov láka skrytý svet jaskynných živočíchov, geografov a geológov vznik jaskyne v súvislosti s vývojom povrchu a geologickou stavbou Zeme.

Klimatológov priťahujú otázniky zašifrované napríklad v jaskynnej výplni, lekári využívajú vlastnosti jaskynného prostredia s vysokou vlhkosťou a stálou teplotou na liečbu chorôb čiže speleoterapiu. Praktickí speleológovia hľadajú ešte neobjavené jaskyne alebo pokračovania známych jaskýň a priepastí, priebehy chodieb, smery vodných tokov, možnosti odkrytia a sprístupnenia nových podzemných priestorov. Bez spolupráce s nimi sa vedecký výskum jaskýň nezaobíde.
V jaskyniach treba rátať aj s tzv. hľadačmi pokladov a s podnikavcami, ktorých zaujíma najmä zisk zo sprístupnených jaskýň či iné hodnoty. Medzi nami sú i romantici túžiaci po samote v podzemí, ľudia vyhľadávajúci adrenalínové zážitky aj milovníci podzemných krás, fotografi, maliari, hudobní skladatelia alebo básnici, ktorých inšpiruje mystický jaskynný svet.

Často sa hľadajú paralely medzi jaskyniarstvom a horolezectvom. Je však viac toho, čo tieto na prvý pohľad podobné aktivity rozdeľuje, ako spája. Kým horolezci hľadajú tie najťažšie cesty na vrchol, jaskyniari naopak najľahšie. Odľahlé miesto v jaskyni alebo dno priepasti totiž neznamená koniec, ale môže to byť len odrazový mostík k ďalším objavom či existujúcim priestorom.

Pocit, keď speleológ-prieskumník prekoná zával alebo úžinu, speleoalpinista zlanuje do neznámej priepasti, speleopotápač prepláva za jaskynný sifón, kam sa dovtedy ešte nikto nedostal, sa dá len ťažko opísať. Azda ho možno prirovnať k pocitom starých moreplavcov, plaviacich sa celé týždne na drevených koráboch po neznámych moriach, keď začuli dlho očakávaný výkrik „Zem na obzore!“