Jednotlivé heslá boli spracované podľa výkladového terminologického slovníka z hydrogeológie, ktorý obsahuje 1645 najpoužívanejších termínov z oblasti hydrogeológie obyčajných a minerálnych vôd, podzemnej hydrauliky, hydrogeochémie, ložiskovej a enviromentálnej hydrogeológie, hydrogeotermie. Pri každom hesle je v zátvorke uvedený jeho anglický ekvivalent.

Zoznam najčastejšie sa vyskytujúcich pojmov z oblasti hydrológie a hydrogeológie v odbornej literatúre s krasovou tematikou spracovala hydrogeologička SSJ Mgr. Dagmar Haviarová.

Geologický slovník. Hydrogeológia, ed. V. Hanzel. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, 1998.

Prehľad platných noriem:
STN 75 0110 : Vodné hospodárstvo. Hydrológia. Terminológia (1.2002)
STN 750111: Vodné hospodárstvo. Názvoslovie hydrogeológie (11.2000)
STN 736510: Vodné hospodárstvo Základné vodohospodárske názvoslovie (8.1984)
Ďalšia literatúra:
Hydrológia. Terminologický výkladový slovník. Zostavovatelia M. Makeľ, J. Tuirek. Vydanie I., Bratislava. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2002.

Hľadané heslo alebo časť:	Triedenie:
	SK  ENG

Heslá:

Oblasť, v ktorej dochádza k nahromadeniu podzemnej vody v objeme výrazne väčšom ako v ostatných častiach hydrogeologickej štruktúry.

Riečny tok pretekajúci krasovým územím, ktorý vzniká mimo tohto územia a odteká do susedného nekrasového územia.

Schopnosť priepustného prostredia prepúšťať tekutiny pri rovnakých hydraulických podmienkach rôznou rýchlosťou v rôznych smeroch. V homogénnom kolektore ju spôsobuje predovšetkým orientácia plochých zŕn, v horninovom komplexe je daná hlavne striedaním vrstiev s rôznou priepustnosťou (vrstevnatostná anizotropia).

Riečny tok, ktorý vzniká a tečie v tom istom krasovom území.

Prameň vznikajúci v mieste, kde je prúd podzemnej vody prehradený hydrogeologickou bariérou.

Najnižšia úroveň kolektora krasových vôd, ktorá v dôsledku hydraulického spádu podmieňuje cirkuláciu vody v ňom. Obvykle je to najnižšia úroveň trvalého odvodňovania krasového zvodneného systému.

Otvor v krasovom území, ktorý pri vysokých stavoch hladiny podzemnej vody funguje ako vyvieračka a ako ponor, keď hladina podzemnej vody klesá.

Stopovacia skúška, pri ktorej sa určuje smer a rýchlosť prúdenia vody s použitím farbiva ako značkovača v infiltračnej oblasti. Pritom sa zisťuje čas, za ktorý sa farbivo znova objaví v prameňoch, v povrchovom toku alebo v jaskynnom systéme.

Voda v hornine schopná pohybu prevažne pôsobením gravitácie.

Úbytok energetickej výšky na jednotku dĺžky prúdu, vyjadrený sklonom čiary energie ie =-dE/dL, kde E=energetická výška, L=dĺžka prúdu. Pri prúdení podzemnej vody je vzhľadom na nepatrnú rýchlostnú výšku rozdiel medzi priebehom čiary energie a tlakovej čiary zanedbateľne malý, takže sa hydraulický gradient prakticky rovná piezometrickému gradientu. Synonymum = hydraulický sklon

Veda o podzemných vodách. Skúma pôvod a tvorbu podzemných vôd, formy ich výskytu, ich rozšírenie, pohyb, režim, zdroje a prírodné podmienky ich využiteľnosti a regulácie, pričom prihliada na chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti a na procesy vzájomného pôsobenia podzemných vôd s horninami a pôdami.

Hydrogeologický izolátor zasahujúci do boka hydrogeologického kolektora tak, že zabraňuje pohybu podzemnej vody v tomto smere.

Horninové teleso, ktorého priepustnosť je v porovnaní s priepustnosťou bezprostredne priľahlého horninového prostredia natoľko menšia, že sa v ňom gravitačná voda pri rovnakých hydraulických podmienkach pohybuje oveľa ťažšie.

Horninové teleso, ktorého priepustnosť je v porovnaní s priepustnosťou bezprostredne priľahlého horninového prostredia natoľko väčšia, že sa v ňom gravitačná voda pri rovnakých hydraulických podmienkach pohybuje oveľa ľahšie.

Hydrogeologicky jednotné územie vymedzené na vodohospodárske alebo iné účely.

Veda zaoberajúca sa zákonitosťami časového i priestorového rozdelenia a obehu vody na Zemi.

Zákonitosti zmien hydrologických prvkov v čase a v priestore, spôsobené fyzicko-geografickými činiteľmi, predovšetkým klimatickými, prípadne umelými zásahmi.

Zložka celkového odtoku, ktorá steká do koryta toku v bezprostrednej vrstve pod povrchom povodia bez toho, aby dosiahla hladinu podzemnej vody.

Látka, ktorá sa používa na značkovanie vody. Pomocou indikátora sa zisťuje smer a rýchlosť prúdenia vody v horninovom prostredí. Rozlišujú sa tuhé, chemické, farbiace, rádioaktívne a biologické. Podľa pôvodu sa rozlišujú na prirodzené a umelé. Synonymum = stopovač

Územie v hydrogeologickej štruktúre, kde nastáva infiltrácia.

Vtekanie – vnikanie vody z povrchu terénu otvorenými puklinami alebo krasovými dutinami do horninového prostredia.

Prameň s pravidelnými zmenami výdatnosti, spôsobenými hydraulickými príčinami (tlakom plynov alebo pár, násoskovým účinkom podzemných vôd).

Priepustnosť daná existenciou vzájomne komunikujúcich krasových dutín.

Podzemná voda v krasových dutinách.

Výver podzemnej vody z krasových dutín.

Priepustnosť horniny daná existenciou medzizrnových pórov, ktorými môže prúdiť kolektorová tekutina pri obvyklých hydraulických gradientoch. Nesprávne (nepresne) sa označuje ako pórová priepustnosť.

Vrchné ohraničenie zvodne, na ktoré pôsobí tlak vyšší ako atmosferický tlak.

Prameň, ktorého výdatnosť v suchých obdobiach klesá na nulu.

Odtekanie vody tak po povrchu, ako aj pod povrchom terénu v procese obehu vody v prírode. Objem vody odtečenej z povodia alebo vodného útvaru za daný časový interval.

Časť horninového prostredia, v ktorej sú všetky póry celkom vyplnené vodou. Tvorí ho zvodeň a nasýtená časť kapilárnej obruby.

Časť pôdneho alebo horninového prostredia, v ktorej je časť pórov vyplnená vzduchom. Leží medzi povrchom terénu a pásmom nasýtenia.

Voda v zemskej kôre vo všetkých skupenstvách.

Podpovrchová voda v kvapalnom skupenstve. Často sa týmto termínom označujú všetky vody pod zemským povrchom bez ohľadu na skupenstvo, pohyblivosť a pozíciu.

Časť celkového odtoku z územia, tvorená odtokom podzemných vôd.

Množstvo podzemnej vody, ktoré v daných piezometrických podmienkach preteká určitým prierezom zvodnenca. Má rozmer objemu deleného časom a vyjadruje sa v m3 . s -1 alebo v l . s -1. Synonymum – prietok podzemnej vody

Časť vodného toku, ktorá tečie prirodzeným spôsobom pod zemským povrchom.

Otvor alebo pukliny v krasovom území, do ktorých sa ponára povrchová tečúca voda a stráca sa v podzemných dutinách krasu.

Vodný tok, ktorý vteká pod zemský povrch, predovšetkým v krasových územiach. Miesto vstupu vody do podzemných priestorov sa označuje ponor, miesto výstupu ako vyvieračka.

Časť zemského povrchu, odkiaľ voda steká do určitého profilu vodného útvaru.

Územie, z ktorého odtekajú podzemné vody k uvažovanému odtokovému profilu. Je ohraničené hydrogeologickou rozvodnicou a nemusí sa kryť s povodím, vymedzeným orografickou rozvodnicou.

Územie so sústredeným výskytom prameňov, ktoré sú vo vzájomnom hydrologickom vzťahu.

Vývery prameňov spoločného pôvodu usporiadané na línii, podmienenej tektonicky alebo vrstvovým kontaktom.

Sústredený prirodzený výver podzemnej vody na zemský povrch.

Schopnosť pórového prostredia prepúšťať tekutinu účinkom hydraulického gradientu. Geometrická konštanta prostredia v ideálnom prípade nezávislá od druhu a vlastnosti tekutiny, sa označuje ako absolutná priepustnosť a vyjadruje sa koeficientom priepustnosti. Ak sa vzťahuje na prúdenie podzemnej vody s určitými vlastnosťami, označuje sa ako merná hydraulická vodivosť a vyjadruje sa koeficientom filtrácie.

1.pretekanie vody prietočným profilom,2.objem vody, ktorý pretiekol prietočným profilom za jednotku času.

Priestorovo ohraničený súbor častíc prúdiacej podzemnej vody so spoločným generálnym smerom pohybu.

Priepustnosť horniny daná prítomnosťou takých puklín, ktorými môže prúdiť kolektorová tekutina pri obvyklých hydraulických gradientoch.

Prameň vyvierajúci po pukline z masívu relatívne nepriepustných hornín(Bryan, 1919).

Dočasné prirodzené alebo umelé zdržanie vody na povrchu terénu, v pôde, v koryte, toku, vodnej nádrži a pod. Rozdiel prítoku do uvažovaného priestoru a odtoku z neho za časovú jednotku.

Charakter prúdenia skúmaný z hľadiska rýchlostných pomerov (laminárny a turbulentný režim), ustálenosti (ustálené a neustálené prúdenie) a pod. Pojem režim prúdenia podzemnej vody treba odlišovať od pojmu režim podzemnej vody.

Jeden z hlavných procesov tvorby chemického zloženia prírodných vôd. Pri rozpúšťaní prechádzajú molekuly a ióny z plynnej a tuhej fázy do vodného roztoku. Okrem rozpustnosti príslušnej tuhel fázy výsledný efekt rozpúšťania ovplyvňujú rozličné faktory (teplota, merný povrch a charakter tuhej fázy ...).

Čiara predstavujúca geografickú hranicu medzi povodiami. Myslená čiara na povrchu terénu, od ktorej sa rozdeľuje odtok povrchovej vody do dvoch susedných povodí, sa nazýva orografická rozvodnica.

Čiara predstavujúca rozhranie povodí podzemných vôd. Synonimum: hydrogeologická rozvodnica)

Zvislá vzdialenosť hladiny podzemnej vody od pevného odmerného bodu.

Skúška, pri ktorej sa zisťuje existencia hydraulickej komunikácie a efektívna rýchlosť pohybu podzemnej vody tak, že sa do vrtu alebo iného objektu vkladá určité množstvo indikátora (indikačnej látky, stopovača) a v pozorovacích objektoch v predpokadanom smere prúdenia sa sledujú prejavy prítomnosti indikátora a časové zmeny jeho koncentrácie. Synonymum: indikačná skúška

Prameň vyvierajúci zo sutín a iných svahových uloženín, spravidla na úpätí svahu alebo v miestach podstatného zmiernenia sklonu svahu. Možno rozlíšiť rýdzo sutinové pramene, napájané iba zo sutín a iných svahových uloženín a druhotné sutinové pramene, napájané skrytým výverom iného typu vyššie vo svahu. Rýdzo sutinové pramene spravidla nie sú trvalé a v čase sucha zanikajú, kým po intenzívnych zrážkach sa ich vývery môžu premiestňovať do vyšších častí svahu.

Prúdenie, pri ktorom nie sú trajektórie jednotlivých častíc rovnobežné, chaoticky sa preplietajú a čiastočky kvapaliny na rozdiel od laminárneho prúdenia prechádzajú z jednej vrstvy do druhej. Vzniká pri väčších rýchlostiach prúdenia. Hranicu, pri ktorej prechádza laminárne prúdenie do turbulentného prúdenia, charakterizuje kritická hodnota Reynoldsovho čísla.

Nadmorská výška hladiny podzemnej vody. Udáva sa v m n m. Úroveň hladiny podzemnej vody sa vzťahuje spravidla na piezometrickú hladinu.

Voda, ktorá sa zachová v hornine po gravitačnom odvodnení a ktorá sa udržiava a pohybuje v póroch vplyvom adsorpčných, hydroskopických a čiastočne aj kapilárnych síl.

Koryto s vodou, ktorá odteká z povodia, a to trvale alebo v prevažnej časti roka.

Hladinomer so zvislou alebo šikmou stupnicou, umožňujúci bezprostredné odpočítanie okamžitého vodného stavu.

Povrch zvodne, na ktorý pôsobí tlak rovnajúci sa atmosferickému tlaku. Synonymum: nenapätá hladina

Kontaktný prameň vyvierajúci na báze vrstvového kolektora (priepustnej vrstvy).

Vnikanie vody zo zemského povrchu do pôdneho alebo horninového prostredia. Synonymum: infiltrácia.

Množstvo vody vyvierajúce z prameňa za jednotku času. Udáva sa v m3.s-1 alebo v l.s-1.

Všeobecne množstvo tekutiny, ktoré za jednotku času odtečie z určitého prírodného alebo umelého objektu, alebo pretečie určitým prietočným prierezom. Ak nie je výslovne uvedené, že ide o hmotnostnú výdatnosť ide o výdatnosť objemovú, ktorá má rozmer objemu deleného časom a vyjadruje sa v m3.s-1, v praxi potom často vo vedľajších jednotkách l.s-1.

Plocha, na ktorej voda z horniny vyteká voľne pri tlaku rovnajúcom sa atmosferickému tlaku.

Čiara poklesu prietokov v období bez zrážok, keď je tok napájaný iba podzemnou vodou. Nesprávne sa označuje ako čiara vyčerpávania.

Výtok podzemnej vody na zemský povrch. Výver pod hladinou vodného recipientu sa označuje ako skrytý výver.

Oblasť, kde vyviera podzemná voda na zemský povrch.

Miesto, kde ponorný tok opúšťa podzemné priestory a vyteká opäť na zemský povrch.

Zmenšenie hĺbky hladiny podzemnej vody (zvýšenie úrovne hladiny podzemnej vody) vplyvom prirodzených činiteľov.

Prameň, pri ktorom napájací prúd podzemnej vody vystupuje bezprostredne pred výverom z úrovne nižšej ako je úroveň výveru.

1.akumulácia alebo prúd podzemných vôd, ktoré sa môžu využívať 2.menej často označenie prírodného alebo umelého objektu (prameňa, studne, vrtu), z ktorého možno odoberať podzemnú vodu na využitie

Prameň vyvierajúci zo zlomu.

Prameň, pri ktorom napájací prúd podzemnej vody zostupuje bezprostredne pred výverom z úrovne vyššej ako úroveň výveru.

Hydraulicky jednotná a súvislá akumulácia podzemnej vody v hornine, t.j. teleso (vodný útvar), ktoré vytvára gravitačná podzemná voda v pásme nasýtenia.

Hornina nasýtená voľnou vodou.

Vrstva horniny nasýtená voľnou vodou.

Časť hydrogeologického kolektora nasýtená gravitačnou podzemnou vodou (t.j. obsahujúca zvodeň). Zvodnenec predstavuje prienik zvodne a hydrogeologického kolektora.

Nasýtenie horninového prostredia podzemnou vodou. Nesprávne je použitie tohto termínu na kvantitatívnu charakteristiku prietočnosti, priepustnosti, produkrivity vrstvy a pod.