Biospeleológia
Rubriku Biospeleológia
na požiadanie redakcie stránok SSS spracoval člen SSS, biospeleológ
Vladimír Papáč, ktorý ju bude aj redigovať a dopĺňať.
Zároveň sa stáva i konzultantom v rámci
tejto rubriky a na Vaše podnety bude reagovať. V dohľadnom čase text spestria fotografie,
ktoré však treba získať a starostlivo vybrať. Nižšie uvedený text rozdelil autor/editor do týchto kapitol:
ÚVOD
ROZDELENIE ŽIVOČÍCHOV PODĽA ADAPTÁCII K JASKYNÉMU PROSTREDIU
MORFOLOGICKÉ ADAPTÁCIE
EKOFYZIOLOGICKÉ ADAPTÁCIE
AKÉ SKUPINY ŽIVOČÍCHOV NÁJDEME V JASKYNIACH U NÁS ?
AKÉ SKUPINY ŽIVOČÍCHOV NÁJDEME V JASKYNIACH VO SVETE ?
PERSPEKTÍVY ĎALŠIEHO VÝSKUMU
OCHRANA JASKYNNÝCH ŽIVOČÍCHOV
HISTÓRIA BIOSPELEOLOGICKÉHO VÝSKUMU
POUŽITÁ LITERATÚRA
ODKAZY NA BIOSPELEOLOGICKÚ LITERATÚRU
RADY JASKYNIAROM
KONTAKTY (v prípade nálezov, záujem o konzultáciu, otázky, pripomienky ap.)
ÚVOD
Jaskyne oživujú okrem nás ľudí aj iné pestré životné formy živočíchov a nižších rastlín, niekedy veľmi bizarné. V podzemí sa vyskytujú jedinečné doklady evolúcie živočíchov, ktoré sa tu vyvíjali počas dlhého obdobia. Pre niektoré životné formy sú jaskyne len dočasným útočiskom, a len niekoľko druhov sa tu dokáže rozmnožovať.
ROZDELENIE ŽIVOČÍCHOV PODĽA ADAPTÁCII K JASKYNÉMU PROSTREDIU
Základné delenie živočíchov, ktoré v jaskyni žijú, je na vodné (akvatické) a suchozemské (terestrické). Fyziologické a morfologické adaptácie na jaskynné prostredie sú ďalším kritériom pre triedenie živočíchov, ktoré v jaskyni nachádzame. Preto rozlišujeme tieto suchozemské formy:Troglobionty (vyskytujú a rozmnožujú sa len v jaskyni)
Troglofily (majú topický alebo trofický vzťah k jaskyniam iba v určitej časti roka)
Trogloxény (náhodní obyvatelia jaskýň, zavlečení ľuďmi, zvieratami, vodou)
Pre vodné jaskynné druhy je zaužívaný názov stygobiont, stygofil a stygoxén. Troglobionty sa vyznačujú špecifickými morfologicko-anatomickými, fyziologickými, ekologickými a genetickými znakmi.
MORFOLOGICKÉ ADAPTÁCIE
Ide hlavne o stratu zraku, teda celého očného aparátu (anoftalmia), stratu pigmentu (depigmentácia), a predĺženie končatín a výrastkov na tele (nohy, tykadlá). Mnohé druhy troglobiontov majú štíhlejšie a väčšie telo v porovnaní s príbuznými povrchovými druhmi. U iných sa vyvinul pravý opak – zmenšenie tela.
EKOFYZIOLOGICKÉ ADAPTÁCIE
U jaskynných chvostoskokov je rozmnožovací potenciál nižší ako u povrchových druhov. Troglobionty majú spomalené biologické procesy, zníženú schopnosť regulovať straty telesnej vody a tendenciu k zvýšeniu obsahu tuku v tkanivách. Rozmnožovanie nemá periodicitu striedania dňa a noci, alebo ročných období; závisí od prítomnosti potravy v tomto prostredí. Niektoré jaskynné chvostoskoky majú tendenciu ku geofágii, t.j. ku konzumácii jaskynných sedimentov a dokážu dlhšie hladovať (Thibaud a Deharveng, 1994). Stygobiontné druhy sa dožívajú 15 krát viac ako povrchové druhy a všetky vývinové štádiá sú predĺžené.
Pôvod troglobiontov je veľmi starobylý – siaha pravdepodobne až do treťohôr (terciér), kedy na našom území prevládala vlhká subtropická klíma. Tieto druhy začali prenikať do podzemia s nástupom nepriaznivého podnebia počas ľadových dôb v starších štvrtohorách. Pokročilý stupeň adaptácií na jaskynné prostredie naznačuje, že ich evolúcia prebiehala dlhší čas. Niektoré troglobionty možno označiť za glaciálne relikty, t.j. pozostatky chladnomilnej fauny z ľadových dôb. Morfologické znaky majú menej nápadne vyvinuté (kratšie končatiny, prítomnosť redukovaného zraku, a pod.).
AKÉ SKUPINY ŽIVOČÍCHOV NÁJDEME V JASKYNIACH U NÁS ?
V jaskyniach sa vyskytujú príležitostne asi všetky skupiny živočíchov. Najviac skupín stretneme v jaskynných vchodoch a ich najbližších priestoroch. Ide hlavne o pôdne bezstavovce (článkonožce, obrúčkavce, mäkkýše), obojživelníky, vtáky, drobné cicavce a menšie šelmy. Na stenách vchodov často stretneme pavúky, kosce, komáre, muchy. Takéto nástenné živočíchy nazývame parietálnou faunou. Na stenách priepastí a jaskýň bolo pozorované hniezdenie niektorých vtákov (spevavce). Pri plazení v podzemí sa na nás môžu zachytiť chrobáky, roztoče, chvostoskoky, mnohonôžky, stonožky alebo zbadáme slizniaky, žaby či salamandru. Nehovoriac o medveďoch, ktoré využívajú malé jaskyne ako brlohy. Portál jaskyne využila aj diviačica pre výchovu svojich mladých. Tieto druhy vyhľadávajú vchody pre ich vhodné mikroklimatické a potravné podmienky.
Hlbšie priestory jaskyne sú potravne väčšinou chudobné a preto je skladba živočíchov redukovaná na niekoľko troglofilnych a eutroglofilnych (v jaskyni sa rozmnožujú, ale svojim výskytom zasahujú aj na povrch) druhov pavúkov, roztočov, koscov, mnohonôžok, chvostoskokov, chrobákov, dvojkrídlovcov, motýľov, netopierov.
Troglobionty majú v našich jaskyniach pomerne chudobné zastúpenie v porovnaní s jaskyňami v Rumunsku či na Balkáne. Najviac troglobiontov u nás je medzi chvostoskokmi (Collembola) (približne 10 druhov)
jeden je medzi starobylými šťúrovkami (Palpigrada) - Eukoenenia spelaea (na Slovensku bol tento druh doposiaľ
nájdený iba v 6 jaskyniach)
jeden je medzi šťúrikmi (Pseudoscorpionides) - Neobisium slovacum (západo-karpatský endemit), ktorý je dokladom
o vývojovom vzťahu k faune mediteránnej oblasti (vzácny; len v jaskyniach v Slovenskom krase)
podobný význam má aj eutroglofilny druh žižiavky (Isopoda) - Mesoniscus graniger (typický druh našich jaskýň)
roztoč z čeľade Rhagididae: Poecilophysis spelaea
vzácne mnohonôžky (Diplopoda) rodov Typhloiulus a Hylebaiosoma
medzi vidličiarkami (Diplura) je vzácny druh Plusiocampa spelaea, známa len z jednej jaskyne Slovenského krasu
chrobáky (Coleoptera) rodu Duvalius sp.
z vodnej fauny bol v našich jaskyniach nájdený reliktný stygobiontný druh kôrovca Bathynella natans, niekoľko
troglobiontných cyklopov alebo kriváky rodu Niphargus sp., ploskulica Dendrocoelum carpathicum, praobrúčkavec
Troglochaetus beranecki
z mäkkýšov sú známe stygofilné druhy Bythinella austriaca, Belgrandiella slovenica
úplne nepreskúmanými skupinami organizmov v našich jaskyniach sú zatiaľ prvoky (Protozoa), helminty a nižšie
rastliny (machy, huby).
Nízka diverzita spoločenstva a značná hustota populácií troglobiontných druhov indikujú zachovalé subteránne biocenózy (napr. Ardovská jaskyňa v Slovenskom krase). Naopak, druhovo veľmi pestré spoločenstvo indikuje eutrofizáciu jaskynného prostredia (nadmerný prísun organického materiálu ako zdroja potravy) a následné niekoľkonásobné zvýšenie počtu prítomných druhov s malým podielom troglobiontov (Domica).
AKÉ SKUPINY ŽIVOČÍCHOV NÁJDEME V JASKYNIACH VO SVETE ?
Život v jaskyniach je v mnohom bohatší smerom na juh, do teplejších oblastí. Celkovo terestrická a akvatická fauna je tam diferzifikovanejšia ako v miernom pásme. Jaskyne sú biotopom pre viaceré skupiny bezstavovcov: pavúky, kosce, roztoče, a iné pavúkovce, mnohonôžky, stonožky, koníky, chrobáky, jaskynné kôrovce (biele raky), ktoré získali adaptáciou na jaskynné podmienky bizarné tvary. V jaskyniach sa trvalo vyskytujú aj stavovce: napr. jaskynný mlok (Proteus anguinus ) – jediný troglobiontný druh stavovca v Európe, slepé jaskynné ryby (Amblyopsis spelaea, Typhlichthys sp., Astyanax sp.) v trópoch a subtrópoch. V Európe sa zatiaľ nepotvrdil výskyt stygobiontnej ryby.
Najviac druhov jaskynných rýb je v Číne (13), Brazílii (11), Mexiku (9), USA a Thajsko (po 6). Na celom svete je dnes známych 85 druhov jaskynných rýb (Koščo, 2002).
PERSPEKTÍVY ĎALŠIEHO VÝSKUMU
Jaskynné druhy môžu žiť izolovane milióny rokov v jednej jaskyni, preto je možné stále nájsť nové troglobiontné druhy, (napr. nové jaskynné druhy chvostoskokov v Jasovskej jaskyni). Od roku 1997 prebieha v našich jaskyniach intenzívny biospeleologický výskum pracovníkmi Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorý objavili mnohé vzácne druhy v slovenských jaskyniach (šťúrovka E. spelaea, mnohonôžka Typhloiulus sp., rôzne druhy chvostoskokov).
Tieto „objavy“ v našich jaskyniach predpokladal už doc. dr. J. Gulička pri svojom výskume v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Aj napriek značnému pokroku v poznaní spoločenstiev subteránnej fauny Slovenska v posledných rokoch, je možné očakávať nálezy mnohých ďalších nepoznaných foriem fauny. Ich poznanie je však stále ešte obmedzené, najmä vďaka priestorovej disperzii populácii mnohých druhov a ich skrytému spôsobu života (Kováč, 2000, Kováč a kol., 2005).
OCHRANA JASKYNNÝCH ŽIVOČÍCHOV
Ochrana týchto druhov je nevyhnutná vzhľadom na ich jedinečnosť a zraniteľnosť, pretože jaskynné prostredie je špecifické a druhy adaptované na tieto podmienky nemajú veľký tolerančný potenciál zvládnuť zmenené podmienky prostredia. Preto je najmä na nás, jaskyniaroch, aby sme si všímali všetky väčšie i menšie zmeny v jaskyniach, uvedomelejšie pristupovali k jaskyniam (všímali si vhodné miesta pre život jaskynnej fauny napr. kopy guána, drevá či jazierka a zbytočne ich nedevastovali). Citlivé sú najmä na zmeny vlhkosti, teploty a svetla. Dôležité je tiež vyhnúť sa a zabrániť znečisťovaniu podzemia chemikáliami, hnojivami a rôznymi druhmi odpadov.
HISTÓRIA BIOSPELEOLOGICKÉHO VÝSKUMU
Jaskynná fauna je skúmaná v Európe systematicky už od 19. storočia (Balkán, Maďarsko), kedy boli popísané nové druhy chrobákov, chvostoskokov a iných bezstavovcov. Naše územie má poznatky o faune jaskýň zo začiatku 20. storočia (Csiki, Bokor, Komarek, Roubal); po 2. sv. vojne skúmali rôzne skupiny živočíchov Ložek (ulitníky), Gulička (pôdna makrofauna), Paclt (chvostoskoky), Korbel, Štěrba (vodné kôrovce), Straškraba (vodná fauna), Vachold (netopiere), Rusek a Nosek (chvostoskoky), Gaisler a Hanák (netopiere), v súčasnosti robí výskum Kováč (chvostoskoky), Mock (mnohonôžky, kosce), Ľuptáčik (roztoče pancierniky), Hudec (vodná fauna) a Košel (dvojkrídlovce, obrúčkavce). Na určovaní nazbieraného materiálu z jaskýň sa podieľajú aj iní špecialisti na bezstavovce Svatoň, Jászay, Fenďa, Zacharda. Výskumu netopierov sa venujú najmä Uhrin, Fulín, Matis, Pjenčák, Bobáková, Hapl a manželia Lehotskí.
POUŽITÁ LITERATÚRA
Kováč Ľ., 2000: A review of the distribution of cave Collembola (Hexapoda) in the Western Carpathians.
Mémoires de Biospéologie, 27: 71-76
Kováč Ľ., Mock A., Ľuptáčik P., Košel V., Fenďa P., Svatoň J.,Mašán P., 2005: Terrestrial arthropods
of the Domica Cave system and the Ardovská Cave (Slovak Karst) – principal microhabitats and diversity.
In: Tajovský K., Schlaghamerský J., Pižl, V (eds.) Contributions to Soil Zoology in Central Europe I. Proc.7th
Central European Workshop on Soil Zoology, 14-16 April 2003, České Budějovice, Czech Republic,
Institute of Soil Biology AS CR, České Budějovice, p. 61-70
Koščo, J., 2002: Žijú vo vodách našich jaskýň ryby ?. Poľovníctvo a rybárstvo, roč. 54, s. 34-35
Thibaud J.-M., Deharveng L., 1994: Collembola. In: Juberthie C., Decu V. (eds.), Encyclopaedia
Biospeologica, Tome I., Société de Biospéologie, Moulis - Bucarest, 267-276
ODKAZY NA BIOSPELEOLOGICKÚ LITERATÚRU:
Culver D. C., 1982: Cave life – evolution and ecology. Harvard University Press, Cambridge, Massachusetts and
London, England, 1-189
Gulička, J., 1982: Biospeleológia. In: Jákal, J. a kol.: Praktická speleológia, Martin 1982, s. 159-189
Gulička, J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slovenský kras, Liptovský Mikuláš, 13: 37-85
Košel, V., 1994: Živočíšstvo jaskýň. In: Rozložník M., Karasová E., (eds.) Chránená krajinná oblasť – biosférická
rezervácia Slovenský kras, Osveta, Martin, 240-245
Košel, V., 2000: Regionalisation of the cave and karst fauna of the western Carpathians,. In: Mock, Kovac and Fulin (eds.),
Cave Fauna. Kosice s. 67-34
Kováč, Ľ., 2000a: Prieskum jaskynných bezstavovcov v Slovenskom krase. Slovenský kras (acta carsologica slovaca),
Liptovský Mikuláš, XXXVIII, 171-174
Vandel, A., 1964: Biospeleology: the biology of cavernicolous animals. Pergamon
Press, Oxford, 1-525
RADY JASKYNIAROM
nevšímavosť k jaskynným živočíchom je nevšímavosťou k jaskynnému prostrediu, pretože to sú jej prirodzení obyvatelia
je dobré vedieť o výskyte zdrojov potravy pre tieto živočíchy, všímať si kopy guána, naplavené alebo napadané drevo,
prípadne exkrementy väčších živočíchov akými sú kuna a jazvec
nedevastovať tieto potravné zdroje pre mnohé jaskynné živočíchy
nenarúšať jazierka, ktoré sú prostredím s často vzácnou vodnou faunou
všímať si pohyb živočíchov na drevách, kameňoch stenách a kvapľoch
dodržiavanie týchto zásad prispeje k poznaniu týchto jedinečných foriem života v podzemí a prinesie cenné
informácie pre ďalší výskum
KONTAKTY
Ak máte nejaké otázky, pripomienky, nápady na doplnenie, kritiku ap., presmerujte ju na nižšie uvedené kontakty. Na zodpovedanie niektorých otázok bude treba viac času – odpoviem mailom.
Mgr. Vladimír Papáč, e-mail: dudro@pobox.sk, tel: 0915 318 007
Jaskyne oživujú okrem nás ľudí aj iné pestré životné formy živočíchov a nižších rastlín, niekedy veľmi bizarné. V podzemí sa vyskytujú jedinečné doklady evolúcie živočíchov, ktoré sa tu vyvíjali počas dlhého obdobia. Pre niektoré životné formy sú jaskyne len dočasným útočiskom, a len niekoľko druhov sa tu dokáže rozmnožovať.
ROZDELENIE ŽIVOČÍCHOV PODĽA ADAPTÁCII K JASKYNÉMU PROSTREDIU
Základné delenie živočíchov, ktoré v jaskyni žijú, je na vodné (akvatické) a suchozemské (terestrické). Fyziologické a morfologické adaptácie na jaskynné prostredie sú ďalším kritériom pre triedenie živočíchov, ktoré v jaskyni nachádzame. Preto rozlišujeme tieto suchozemské formy:
Pre vodné jaskynné druhy je zaužívaný názov stygobiont, stygofil a stygoxén. Troglobionty sa vyznačujú špecifickými morfologicko-anatomickými, fyziologickými, ekologickými a genetickými znakmi.
MORFOLOGICKÉ ADAPTÁCIE
Ide hlavne o stratu zraku, teda celého očného aparátu (anoftalmia), stratu pigmentu (depigmentácia), a predĺženie končatín a výrastkov na tele (nohy, tykadlá). Mnohé druhy troglobiontov majú štíhlejšie a väčšie telo v porovnaní s príbuznými povrchovými druhmi. U iných sa vyvinul pravý opak – zmenšenie tela.
EKOFYZIOLOGICKÉ ADAPTÁCIE
U jaskynných chvostoskokov je rozmnožovací potenciál nižší ako u povrchových druhov. Troglobionty majú spomalené biologické procesy, zníženú schopnosť regulovať straty telesnej vody a tendenciu k zvýšeniu obsahu tuku v tkanivách. Rozmnožovanie nemá periodicitu striedania dňa a noci, alebo ročných období; závisí od prítomnosti potravy v tomto prostredí. Niektoré jaskynné chvostoskoky majú tendenciu ku geofágii, t.j. ku konzumácii jaskynných sedimentov a dokážu dlhšie hladovať (Thibaud a Deharveng, 1994). Stygobiontné druhy sa dožívajú 15 krát viac ako povrchové druhy a všetky vývinové štádiá sú predĺžené.
Pôvod troglobiontov je veľmi starobylý – siaha pravdepodobne až do treťohôr (terciér), kedy na našom území prevládala vlhká subtropická klíma. Tieto druhy začali prenikať do podzemia s nástupom nepriaznivého podnebia počas ľadových dôb v starších štvrtohorách. Pokročilý stupeň adaptácií na jaskynné prostredie naznačuje, že ich evolúcia prebiehala dlhší čas. Niektoré troglobionty možno označiť za glaciálne relikty, t.j. pozostatky chladnomilnej fauny z ľadových dôb. Morfologické znaky majú menej nápadne vyvinuté (kratšie končatiny, prítomnosť redukovaného zraku, a pod.).
AKÉ SKUPINY ŽIVOČÍCHOV NÁJDEME V JASKYNIACH U NÁS ?
V jaskyniach sa vyskytujú príležitostne asi všetky skupiny živočíchov. Najviac skupín stretneme v jaskynných vchodoch a ich najbližších priestoroch. Ide hlavne o pôdne bezstavovce (článkonožce, obrúčkavce, mäkkýše), obojživelníky, vtáky, drobné cicavce a menšie šelmy. Na stenách vchodov často stretneme pavúky, kosce, komáre, muchy. Takéto nástenné živočíchy nazývame parietálnou faunou. Na stenách priepastí a jaskýň bolo pozorované hniezdenie niektorých vtákov (spevavce). Pri plazení v podzemí sa na nás môžu zachytiť chrobáky, roztoče, chvostoskoky, mnohonôžky, stonožky alebo zbadáme slizniaky, žaby či salamandru. Nehovoriac o medveďoch, ktoré využívajú malé jaskyne ako brlohy. Portál jaskyne využila aj diviačica pre výchovu svojich mladých. Tieto druhy vyhľadávajú vchody pre ich vhodné mikroklimatické a potravné podmienky.
Hlbšie priestory jaskyne sú potravne väčšinou chudobné a preto je skladba živočíchov redukovaná na niekoľko troglofilnych a eutroglofilnych (v jaskyni sa rozmnožujú, ale svojim výskytom zasahujú aj na povrch) druhov pavúkov, roztočov, koscov, mnohonôžok, chvostoskokov, chrobákov, dvojkrídlovcov, motýľov, netopierov.
Troglobionty majú v našich jaskyniach pomerne chudobné zastúpenie v porovnaní s jaskyňami v Rumunsku či na Balkáne. Najviac troglobiontov u nás je medzi chvostoskokmi (Collembola) (približne 10 druhov)
Nízka diverzita spoločenstva a značná hustota populácií troglobiontných druhov indikujú zachovalé subteránne biocenózy (napr. Ardovská jaskyňa v Slovenskom krase). Naopak, druhovo veľmi pestré spoločenstvo indikuje eutrofizáciu jaskynného prostredia (nadmerný prísun organického materiálu ako zdroja potravy) a následné niekoľkonásobné zvýšenie počtu prítomných druhov s malým podielom troglobiontov (Domica).
AKÉ SKUPINY ŽIVOČÍCHOV NÁJDEME V JASKYNIACH VO SVETE ?
Život v jaskyniach je v mnohom bohatší smerom na juh, do teplejších oblastí. Celkovo terestrická a akvatická fauna je tam diferzifikovanejšia ako v miernom pásme. Jaskyne sú biotopom pre viaceré skupiny bezstavovcov: pavúky, kosce, roztoče, a iné pavúkovce, mnohonôžky, stonožky, koníky, chrobáky, jaskynné kôrovce (biele raky), ktoré získali adaptáciou na jaskynné podmienky bizarné tvary. V jaskyniach sa trvalo vyskytujú aj stavovce: napr. jaskynný mlok (Proteus anguinus ) – jediný troglobiontný druh stavovca v Európe, slepé jaskynné ryby (Amblyopsis spelaea, Typhlichthys sp., Astyanax sp.) v trópoch a subtrópoch. V Európe sa zatiaľ nepotvrdil výskyt stygobiontnej ryby.
Najviac druhov jaskynných rýb je v Číne (13), Brazílii (11), Mexiku (9), USA a Thajsko (po 6). Na celom svete je dnes známych 85 druhov jaskynných rýb (Koščo, 2002).
PERSPEKTÍVY ĎALŠIEHO VÝSKUMU
Jaskynné druhy môžu žiť izolovane milióny rokov v jednej jaskyni, preto je možné stále nájsť nové troglobiontné druhy, (napr. nové jaskynné druhy chvostoskokov v Jasovskej jaskyni). Od roku 1997 prebieha v našich jaskyniach intenzívny biospeleologický výskum pracovníkmi Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorý objavili mnohé vzácne druhy v slovenských jaskyniach (šťúrovka E. spelaea, mnohonôžka Typhloiulus sp., rôzne druhy chvostoskokov).
Tieto „objavy“ v našich jaskyniach predpokladal už doc. dr. J. Gulička pri svojom výskume v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Aj napriek značnému pokroku v poznaní spoločenstiev subteránnej fauny Slovenska v posledných rokoch, je možné očakávať nálezy mnohých ďalších nepoznaných foriem fauny. Ich poznanie je však stále ešte obmedzené, najmä vďaka priestorovej disperzii populácii mnohých druhov a ich skrytému spôsobu života (Kováč, 2000, Kováč a kol., 2005).
OCHRANA JASKYNNÝCH ŽIVOČÍCHOV
Ochrana týchto druhov je nevyhnutná vzhľadom na ich jedinečnosť a zraniteľnosť, pretože jaskynné prostredie je špecifické a druhy adaptované na tieto podmienky nemajú veľký tolerančný potenciál zvládnuť zmenené podmienky prostredia. Preto je najmä na nás, jaskyniaroch, aby sme si všímali všetky väčšie i menšie zmeny v jaskyniach, uvedomelejšie pristupovali k jaskyniam (všímali si vhodné miesta pre život jaskynnej fauny napr. kopy guána, drevá či jazierka a zbytočne ich nedevastovali). Citlivé sú najmä na zmeny vlhkosti, teploty a svetla. Dôležité je tiež vyhnúť sa a zabrániť znečisťovaniu podzemia chemikáliami, hnojivami a rôznymi druhmi odpadov.
HISTÓRIA BIOSPELEOLOGICKÉHO VÝSKUMU
Jaskynná fauna je skúmaná v Európe systematicky už od 19. storočia (Balkán, Maďarsko), kedy boli popísané nové druhy chrobákov, chvostoskokov a iných bezstavovcov. Naše územie má poznatky o faune jaskýň zo začiatku 20. storočia (Csiki, Bokor, Komarek, Roubal); po 2. sv. vojne skúmali rôzne skupiny živočíchov Ložek (ulitníky), Gulička (pôdna makrofauna), Paclt (chvostoskoky), Korbel, Štěrba (vodné kôrovce), Straškraba (vodná fauna), Vachold (netopiere), Rusek a Nosek (chvostoskoky), Gaisler a Hanák (netopiere), v súčasnosti robí výskum Kováč (chvostoskoky), Mock (mnohonôžky, kosce), Ľuptáčik (roztoče pancierniky), Hudec (vodná fauna) a Košel (dvojkrídlovce, obrúčkavce). Na určovaní nazbieraného materiálu z jaskýň sa podieľajú aj iní špecialisti na bezstavovce Svatoň, Jászay, Fenďa, Zacharda. Výskumu netopierov sa venujú najmä Uhrin, Fulín, Matis, Pjenčák, Bobáková, Hapl a manželia Lehotskí.
POUŽITÁ LITERATÚRA
ODKAZY NA BIOSPELEOLOGICKÚ LITERATÚRU:
RADY JASKYNIAROM
KONTAKTY
Ak máte nejaké otázky, pripomienky, nápady na doplnenie, kritiku ap., presmerujte ju na nižšie uvedené kontakty. Na zodpovedanie niektorých otázok bude treba viac času – odpoviem mailom.
Mgr. Vladimír Papáč, e-mail: dudro@pobox.sk, tel: 0915 318 007
)
)
)
)
)
)