Jaskyňa Javorinka – konečne

11.03.2010, Ľubo Plučinský, JS Spišská Belá

Text: Ľubo Plučinský
Foto: Igor Michlík

Keď sa ma Jano Šmoll pred pár dňami v krátkom telefonickom rozhovore opýtal na Javorinku vo Vysokých Tatrách a po mojom vysvetľovaní čo a ako, nezabudol mi pripomenúť, že sa o nás nič nevie, že nič nepíšeme, musel som mu prisvedčiť. Na druhej strane ale ani veľmi nebolo o čom. Aspoň z nášho pohľadu. Činnosť skupiny je dostatočne popísaná v záverečných správach o činnosti v prvých každoročných číslach spravodaja. O objave 368m dlhej Loveckej jaskyne, smerujúcej do Javorinky sa nám veľmi nechcelo referovať. O doteraz roky trvajúcej márnej snahe dostať sa do podzemného systému Javorinskej širokej cez Prievanovú, napriek vážnym postupom, sme tiež mlčali. Článok o objavoch a zameraní Muránskej jaskyne v Belankách v dĺžke 335m s výškou 60m sa pripravuje. No teraz sa to trochu zmenilo a hádam už písať budeme mať o čom.
Po veľkých objavoch v Javorinke v 90-tych rokoch minulého storočia, príchod nového nepriniesol nič prevratné. Naháňali sme metre v ešte nezameraných chodbách a nepreskúmaných odbočkách a postupne sa dosiahla dĺžka presahujúca 9 km s nezmeneným prevýšením 360 m a na chvíľu bolo ticho. Až do príchodu partie mladých chlapov, ktorý sa s chuťou pustili do starých problémov. Okrem iných sa začali venovať aj najvyšším častiam Javorinky za Trojkráľovou chodbou v známej Chodbe pod stenou. Na jej konci sme sa niekoľkokrát pokúšali postúpiť ďalej, a to podľa v našich hlavách zafixovanej teórie, že práve tu musí jaskyňa stúpať po pritekajúcej vode. Samozrejme stúpa, no najprv bolo treba zostúpiť cez známe „otázniky“ v mape, zlaniť stupník (-7m), objaviť pol kilometra chodieb s najväčším priestorom v jaskyni, mohutnou Marakanou s rozmermi 50x40m a výškou 15 – 20m s nasledujúcimi stúpajúcimi chodbami a troma menšími dómami.
Prvé objavovanie týchto častí sa začalo v januári 2008. V zime 2009 bola zameraná asi tretina objavených priestorov. Po vynesení do mapy Javorinky, ktorú začíname spätne spracovávať v Thetione, nám začalo pomaly svitať, hoci ostatné priestory sme nestihli zamerať pre známe podmienky obmedzujúce prieskum v Javorinke (pozri spravodaj 1/83, 2/96). V lete sme znova začali robiť v Loveckej jaskyni, ktorú sme zdokumentovali v r. 2004-2005 a ktorá križuje Javorinku nad ňou. Hoci skoršie farbiace pokusy dopadli dobre – voda bola zachytená absorpčnými sondami na hlavných prítokoch z centrálnej časti Úplazu, nepodarilo sa v Loveckej postúpiť bližšie k Javorinke. Smer novoobjavených chodieb však jednoznačne ukazoval do Kolovej doliny. Po niekoľkých márnych kopačských pokusoch v Jaskyni troch hríbov prišla na rad skoro zabudnutá Nádejna jaskyňa. Dobrá jaskyňa s dobrým menom.
Začiatkom leta 2009 sa nám na jedinej akcii podarilo preniknúť do ďalších priestorov riečneho charakteru so žulvákmi až 30-centimetrového priemeru, a prvý dojem bol jednoznačný: malá Javorinka. V jeseni sme Nádejnú zmapovali, kopalo sa na perspektívnych miestach, vyliezol sa 10m komín z možnosťou postupu no výsledkom bol zatiaľ nie veľmi presvedčivý prievan v ohromnom Tatrazávale a tak sa čakalo na zimu.
Hoci táto nám veľmi zo začiatku nepriala, podarilo sa v Javorinke urobiť niekoľko akcií. Na nich boli zamerané zvyšné, nové priestory a po vynesení bolo jasné, že sa nachádzame pod aj nad Nádejnou. Vchody boli už skôr zamerané pomocou GPS. Therion uvažuje so zmenami magnetickej deklinácie pri všetkých meraniach od 70-tych rokov kedy sa začalo s meračskými prácami až doteraz a teraz už záležalo na presnosti práce všetkých meračov, aby sa potvrdila teória o blízkosti oboch jaskýň. Presnejšie miesto prípadného prepojenia sme sa rozhodli určiť pomocou rádiomajáku pani Ondrouchovej, keďže nájsť voľné prepojenie v závaloch Javorinky by bolo asi nemožné. Akcia bola dojednaná na 26.-28.2.2010. Medzitým prišiel spomínaný rozhovor s Janom v ktorom mi spomenul, že oni s úspechom použili lavínové vyhľadávače, už si nespomínam v ktorej jaskyni. Narýchlo sme zmenili pripravovanú prieskumnú akciu na pokus o spojenie pomocou pipsov v dňoch 18.-20.2.2010. Tri sme zapli v Nádejnej na vysielanie na perspektívnych miestach. Jedným druhá skupina v Javorinke vyhľadávala. Po hodine a trištvrte od dohovoreného času spustenia prístrojov bol nadviazaný prvý hlasový kontakt. Osvedčilo sa aj búchanie kladivom do stien chodieb, ale najistejší bol pips. Vysielanie zachytili až na vzdialenosť 45m a postupne sme sa v závaloch dopracovali na päť metrov a dalo sa rozprávať medzi skupinami normálnym hlasom. Fyzické spojenie sa zatiaľ nepodarilo pre neskutočne zanesenú chodbičku, no je to už iba otázkou krátkeho času. Konečne sa po rokoch podarilo to o čo sme sa snažili od objavenia Trojkráľovej chodby a to nájdenie letného vchodu, ktorým dúfame budeme chodiť do systému Javorinky už toto leto a že súčasných 9355 m dĺžky a 374m prevýšenia bude narastať oveľa rýchlejšie ako doteraz. Už toto udávané prevýšenie je prekonané, keďže nad najvyššie položenými poligónmi bol vylezený asi 40m komín no nebol zameraný, teda neboli doň vytiahnuté zámery s pevnými bodmi na základe ktorých môžeme podať presný údaj. V každom prípade je na Slovensku ďalšia 400-vka a 10km nebude žiadnym problémom. Ale hlavne, prepojenie týchto dvoch jaskýň potešilo všetkých členov našej skupiny a priateľov – prieskumníkov, meračov a ostatných podporovateľov, ktorí sa o tento bezpochyby úspech zaslúžili. Potvrdilo sa tiež, že aj mapovanie pomocou pomerne jednoduchej banskej súpravy dokáže bezpečne spojiť dve jaskyne so stovkami poligónových ťahov vo štvorci 1500x500m s prevýšením 270m (vchody).
Silnou motiváciou do ďalšej činnosti je možné spojenie s omnoho vyššie položenými jaskyňami, ktorých vchody boli taktiež silne osrienené počas silných mrazov a majú charakter starých ponorov Kolového potoka. Napríklad Jendová diera - vchod 1630m.n.m. - dno Morského oka 1130m. To už je výzva. Ale podrobnejšie v niektorom budúcom spravodaji.