SpeleoHungary 100 alebo Výprava do Mesta jaskýň (Budapešť, 7. – 9. mája 2010)

11.05.2010, Lukáš Vlček

Nie nadarmo sa o Budapešti hovorí ako o „Meste jaskýň“. Vo vápencoch na pravom brehu Dunaja je dnes preskúmaných a zdokumentovaných viac než 50 kilometrov podzemných priestorov hydrotermálnych jaskýň.
Maďarská speleologická spoločnosť so sídlom v Budapešti pri príležitosti stého výročia organizovanej jaskyniarskej činnosti v Maďarsku, usporiadala v termíne 7. – 9. máj 2010 veľkolepé speleologické podujatie, na ktorom sa zúčastnilo aj viacero slovenských jaskyniarov.
História maďarskej speleológie sa začína v roku 1906, kedy sa uskutočnili významné úspešné archeologické vykopávky v jaskyniach Bukových vrchov v severnom Uhorsku. Prvá Speleologická komisia vznikla pri Uhorskej geologickej spoločnosti 28. februára 1910. Na počesť 100-ročného jubilea tejto udalosti, ako aj v spomienke na storočie práce a objaviteľských úspechov tunajších speleológov sa rozhodla Maďarská speleologická spoločnosť usporiadať medzinárodnú konferenciu pod patronátom primátora Budapešti Dr. Gábora Demeszkyho s názvom SpeleoHungary 100 & 5th EuroSpeleo Forum. Konferencia sa uskutočnila v budove Maďarského geologického ústavu v centre mesta a jej náplňou bola prezentácia výsledkov speleologického prieskumu a výskumu doma i v zahraničí. Program prebiehajúci v dvoch sálach pozostával z takmer 100 prednášok, filmov a posterových prezentácií. V budove sa prezentovali tiež tri výstavy, spomedzi ktorých azda najviac zaujal bilaterálny maďarsko-slovenský projekt Kingy Székely, Jaroslava Stankoviča a Pavla Horvátha Jaskyne svetového dedičstva.
Paralelne s konferenciou prebiehala terénna exkurzná časť podujatia, ktorá smerovala do jaskýň nachádzajúcich sa priamo pod Budapešťou. Záujemcovia mali každodenne možnosť navštíviť jednu či viac zo šiestich lokalít určených na prehliadku. Netreba azda pripomínať, že šlo o tie najvýznamnejšie a najkrajšie lokality, ukážkovo dokumentujúce jedinečnosť budapeštianskeho hydrotermálneho krasu. Všetky jaskyne sa vyvinuli v eocénnych organogénnych „numulitových“ vápencoch s hojným obsahom fosílnych zvyškov živočíchov obývajúcich pred 40-timi miliónmi rokov teplé plytké moria. Na stenách tu nájdeme skamenené mušle, ježovky, ľaliovky. V sintrových útvaroch sú do kvapľov zriedkavo zarastené aj mladšie „potvory“, napríklad stonožka na obrázku. Najmenšia z lokalít v exkurznom pláne je takmer 2,5 km dlhá a 50 m hlboká Szemlő-hegyi-barlang. Časť tejto jaskyne je sprístupnená pre verejnosť. Bola objavená v roku 1930 pri výstavbe cesty. Jej priestory vytvorili vystupujúce termále vody v eocénnych numulitových vápencoch. V jaskyni nájdeme len sporadickú výzdobu. Od roku 1990 sa využíva na speleoterapeutické účely. Má labyrintový charakter na sústave tektonických trhlín, podobne ako blízka šesť kilometrov dlhá Ferenc-hegyi-barlang s prevýšením 85 m, objavená pri budovaní kanalizácie na Törökvészskej ulici v roku 1933. Táto je vytvorená prostredníctvom hydroterm v eocénnych vápencoch a slieňoch na ploche len 270 × 120 m. Jej priestory sú charakteristické kalcitovými a aragonitovými pizolitmi, hydrotermálnymi barytmi a lublinitom. Z hľadiska unikátnosti je najvýznamnejšou jaskyňou Budapešti a zrejme i celého Maďarska 5677 m dlhá a 105 m hlboká József-hegyi-barlang. Po jej objavení počas prác pri výstavbe cesty na József-hegyiskej ulici sa jaskyňa uzavrela a vstup do nej je kvôli ochrane možný len za účelom vedeckého výskumu. Jaskyňu vytvorili termálne roztoky v eocénnych numuliticko-diskocyklinových vápencoch a slieňoch a nachádza sa v nej asi najbohatšia a najrôznorodejšia výzdoba zo všetkých maďarských jaskýň. Nájdeme tu snehovobielu kalcitovú, aragonitovú, sadrovcovú a barytovú výzdobu, až dva metre vysoké pyramidálne raftové stalagmity, podobné ako v Zbrašovských aragonitových jaskyniach, mohutné sadrovcové krusty, kamenné kvety či vlasy. Najdlhšou z jaskýň pod Budapešťou je 13,5 km dlhá a 114 hlboká Pálvölgyi-barlang. Objavili ju počas ťažobných prác v lome v roku 1904. V eocénnych numulitových vápencoch ju vytvorili vystupujúce termálne vody počas stredného pleistocénu. Horné partie jaskyne sú vytvorené pozdĺž puklín, spodné vytvárajú rozľahlé široké chodby vyplnené ílmi. V jaskyni nájdeme rôznorodú výzdobu, od kalcitových, aragonitových a barytových kryštálov až po jaskynné perly, raftové stalagmity a sintrové záclony. V roku 1927 sa jaskyňa po prvý krát sprístupnila verejnosti, prehliadkovú trasu predĺžili v roku 1989 a dnešnú podobu má prehliadkový okruh od roku 2001. V roku 2001 jej severovýchodný segment jaskyniari prepojili s blízkou 5,5 km dlhou a 121 m hlbokou Mátyás-hegyi-barlang, čím vznikol jaskynný systém Pálvölgyi-Mátyáshegyi-barlang s dĺžkou 19 km a hĺbkou 121 m, dnes po systéme Baradla-Domica v slovensko-maďarskom pohraničí druhý najdlhší v krajine. Mátyás-hegyi-barlang je takmer bez výzdoby, avšak s vysokou geomorfologickou hodnotou. Zaujímavosťou je aj to, že v najnižších miestach jej chodby siahajú až do triasových dolomitických vápencov. Vchod do jaskyne bol známy už v dvadsiatych rokoch, ale významné objavy tu nastali až po roku 1948. Jaskyňa sa v súčasnosti využíva ako tréningová jaskyňa pre speleológov, jaskyniarsku záchrannú službu a funguje tiež ako turisticky sprístupnená jaskyňa, podobne ako naša Zlá diera, Krásnohorská či Stanišovská jaskyňa. Najnižšie položenou spomedzi všetkých budapeštianskych jaskýň je šesť kilometrov dlhá a 128 m hlboká Molnár János-barlang. Je jedinou aktívnou termálnou jaskyňou Budapešti. Vytvorili ju prúdiace termálne vody v eocénnych slieňoch. Jaskyňa bola známa už v polovici devätnásteho storočia a je pomenovaná po vtedajšom budapeštianskom lekárovi, ktorý analyzoval chemické zloženie 20 – 23 °C teplej vody a jej blahodarné vplyvy na ľudský organizmus. Jaskyňa bola známe len ako jeden veľký podzemný priestor s termálnym jazerom, z ktorého vytekala voda, zachytená pre chýrne mestské kúpele. Objavy jaskyne pod vodou sa datujú až na obdobie po roku 1953, v roku 1977 dosiahla celková dĺžka jaskyne 420 m. V roku 2002 po objave nových zatopených chodieb vzrástla jej dĺžka na 6 km. Za zmienku stojí aj jeden z najnovších objavov v Pálvölgyiskom kameňolome, a to jaskyne Hercsaszajú-barlang a Hideg-lyuk. Ich vchody boli známe už od obdobia ťažby v lome, no jaskyniarske aktivity sú mladšieho dáta. Významné objavy a postupy v Hideg-lyuk sa uskutočnili od októbra 2009 a dodnes tu jaskyniari objavili a zamerali viac než 6 kilometrov chodieb. Na pozvanie miestnych jaskyniarov sme sa zúčastnili objavnej akcie, počas ktorej sme technicky vyliezli 20 m vysoký komín s voľným pokračovaním do ďalších voľných priestorov. Podľa stupňa skrasovatenia dosiaľ známeho podzemia tu pri vymapovanej rozlohe krasu možno predpokladať rozsiahly jaskynný systém, ktorý môže v budúcnosti prekročiť magickú dĺžku sto kilometrov.