Slovenská speleologická spoločnosť

BIOSPELEOLOGICKÝ VÝSKUM VO FATRANSKEJ ZVONICI Včera sme vykonali biospeleologický výskum vertikálnej jaskyne Zvonica v Šípskej Fatre neďaleko obce Komjatná. Množstvo dreva, vrátane zvyškov kmeňa stromu, ktorý mal v dávnejšej minulosti zastúpiť rebrík pri krkolomnom zostupe na dno jaskyne, predstavuje ideálne podmienky pre výskyt drobných bezstavovcov. Biológ je s výsledkami spokojný, priložené fotky sú o to horšie... (Feed generated with FetchRSS)

Útroby vrchu Komberek v Malých Karpatoch už po generácie priťahujú pozornosť jaskyniarov, ale aj niekdajších hľadačov pokladov. Táto výrazná krasová plošina, posiata desiatkami závrtov, starými jamami po ťažbe a zvyškami historických vápeníc, pôsobí na malokarpatské pomery mimoriadne netradične. Ide o málo známu lokalitu, v ktorej sa bohatá história snúbi so špecifickou krasovou morfológiou. V roku 2008 bol v Spravodaji Slovenskej speleologickej spoločnosti publikovaný článok Zhrnutie doterajšieho speleologického prieskumu na Komberku (Lačný, 2008). Tento text predstavuje jeho voľné pokračovanie, ktoré je doplnené o aktuálne zistenia a speleologické postupy dosiahnuté v uplynulom období.   Geografická a geologická charakteristika Vrch Kŕč (známy aj pod názvom Komberek, či Komperek) dosahuje nadmorskú výšku 408,7 m n. m. Nachádza sa v blízkosti malokarpatskej obce Horné Orešany, konkrétne miestnej časti Majdánske (Obr. 1). Názov vrchu má s najväčšou pravdepodobnosťou nemecký pôvod. Do regiónu ho zrejme priniesli nemeckí kolonisti, ktorí oblasť osídľovali. Z geomorfologického hľadiska patrí vrch do Kuchynsko-orešanského krasu (Lačný & Csibri, 2020). Krasová plošina, ktorá formuje vrcholové partie, je podmienená litologickým zložením. Tvoria ju prevažne karbonáty – strednotriasové vápence a dolomity, ktoré pod relatívne nízkym sklonom cca 30° upadajú generálne na severozápad (Lačný et al., 2018). Komberek sa vyznačuje strmými svahmi zo severnej, východnej i západnej strany. Okolie samotného vrcholu tvorí krasová plošina s rozlohou približne 0,5 km2, na ktorej je zdokumentovaných 35 krasových závrtov a množstvo antropogénnych jám, ktoré sú pozostatkom historickej ťažby súvisiacich s  vápenníctvom. V teréne tu dnes už nenájdeme zachovanú pec. Často išlo o jednorazové alebo sezónne pece. V lese po nich ostali len charakteristické kruhové jamy obohnané haldou hlušiny a prepálenej zeme, tehál, či rôznych spekancov. Obr. 1. Mapa s vyznačenými lokalitami na digitálnom modeli reliéfu.   Prvopočiatky prieskumu a objavitelia jaskyne Driny Prvý doložený jaskyniarsky prieskum na tejto lokalite sa uskutočnil po prvej svetovej vojne. Vykonali ho Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorí sa neskôr zapísali do histórie ako objavitelia jaskyne Driny (Droppa, 1952). Podľa dobových indícií sa mala na severnom svahu Komberka, neďaleko lievikovitého závrtu, kde sa strácala povrchová voda, nachádzať jaskyňa. Obaja prieskumníci na tomto závrte pracovali ešte pred svojím prelomovým objavom na Drinách. Význam jaskyne na Komberku vyzdvihuje aj Anton Droppa (1952), ktorý ju vo svojej práci spomína  spoločne s jaskyňou Driny či jaskynnými chodbami v Havranej skale a jaskyni na Malej skale. O lokalite konkrétne píše: „Menšia puklinová jaskyňa je i na severnom svahu Komperka (408 m). Rozšírená puklina v podobe kanálu po dĺžke 8 m ústí do širokej siene (5×3 m). Zo siene pokračuje puklina asi 30 m, kde končí zapchatá hlinou. Na jej výskumoch pracovali po prvej svetovej vojne I. Vajsábel s J. Baničom a už vtedy našli zhrdzavené pilníky, čo svedčí o živej činnosti hľadačov pokladov.“   Závrt Strapek Nová kapitola prieskumu sa začala písať presne 14. júla 1962, kedy tu začala pôsobiť novovznikajúca jaskyniarska skupina pod vedením Pavla Nemčeka. Jej členmi boli Leonard Nemček, Urban Nemček, František Nemček, Jozef Nídel, Emil Kulíšek a v tom čase len jedenásťročný syn vedúceho skupiny, Ľubomír Nemček. Svoje výkopové práce sústredili na závrt, ktorý pomenovali Strapek (Nemček, 1967). Tento názov neskôr prevzala aj celá jaskyniarska skupina, kým sa nepretransformovala na Oblastnú skupinu č. 19 (OS) Dolné Orešany. Pomenovanie závrtu vychádzalo z miestnej legendy o takzvaných „Strapkároch“. Malo ísť o tajomných ľudí z Dolného Rakúska, ktorí do týchto miest prichádzali, zostupovali do závrtov a z podzemia niečo ťažili. Nadobudnuté bohatstvo následne odnášali späť do Rakúska. Ľudia ich nazvali Strapkármi údajne podľa toho, že nosili nohavice ušité do zvonu s rozstrapkanými koncami. Počas svojich výprav zvykli prespávať v susednej obci Lošonec. Pravdepodobne práve táto legenda inšpirovala Pavla Nemčeka a jeho skupinu k začatiu intenzívnych výkopových prác. Už po krátkom čase kopania narazili v hĺbke na starú drevenú výdrevu. Za zúženým otvorom objavili starú lopatu, mužskú topánku a vedro. Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o rovnaký lievikovitý závrt, v ktorom kedysi pracovali Imrich Vajsábel a Ján Banič. Tomu nasvedčuje nielen nález pôvodnej výdrevy, ale aj výrazná ryha pri závrte, ktorou do podzemia stekala povrchová voda. Vtedajšia zdokumentovaná hĺbka závrtu dosahovala 12 metrov pri šírke 120 až 150 cm (Obr. 2). Samotná podzemná puklina prebiehala v smere severozápad – juhovýchod. V roku 1964 sa jaskyniarom podarilo závrt kompletne vyčistiť a dosiahnuť úroveň niekdajšieho starého ťaženia. Po nasledujúcej tuhej zime sa však drevená výdreva zrútila a celý priestor opätovne zasypala. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa jaskyniari pokúsili obnoviť výkopové práce a preniknúť do pôvodných podzemných priestorov, avšak neúspešne (Obr. 3). Lokalita je dodnes zasypaná a niekdajšiu intenzívnu činnosť v teréne dokumentujú už len staré haldy vyťaženej horniny v okolí závrtu (Obr. 4).   Obr. 2. Mapa už neexistujúcej jaskyne Strapek od Pavla Nemčeka (Nemček, 1967). Obr. 3. Vystužovanie závrtu Strapek sitami v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Foto: archív OS Dolné Orešany   Obr. 4. Detailná mapa s vyznačením lokalít na digitálnom modeli reliéfu. Najväčší závrt na Komberku Približne 150 metrov juhovýchodne od lokality Strapek leží najväčší krasový závrt na celej plošine, ktorý je súčasťou významnej lineárnej závrtovej formácie (Obr. 5). Závrt dosahuje úctyhodný priemer 25 metrov a hĺbku 9 metrov. V roku 2014 tu bol realizovaný komplexný geofyzikálny výskum s využitím viacerých geofyzikálnych metód (Putiška et al., 2014). Geofyzikálne merania tu úspešne lokalizovali podzemnú anomáliu, ktorá indikuje prítomnosť voľného podzemného priestoru v hĺbke približne 20 metrov pod povrchom. Aj tento závrt bol v minulosti sondážne otváraný, nie je však známe, kto tieto práce vykonal. Na menšej halde priamo pri hrane závrtu dnes rastú tri vzrastlé buky, najstarší z nich môže mať viac ako 60 rokov. Obr. 5. Najväčší zo závrtov na Komberku. Foto: E. Lačná   Vertikálna jaskyňa (Závrtová priepasť) Od roku 1986 sa jaskyniari z OS Dolné Orešany začali intenzívnejšie sústreďovať na otvor situovaný na severovýchodnej strane masívu (Obr. 6). Medzi blokmi tu objavili voľnejšie priestory a jaskyňu označujú v technických denníkoch ako lokalitu č. 14 jaskyňu č. 1 – Kŕč.  V správe o činnosti z roku 1987 sa spomínajú dve jaskyne v oblasti Komberku, na ktorých sa v tom čase pracovalo: Závrtová priepasť (pravdepodobne Strapek) a Vertikálna jaskyňa. Zo správy za rok 1988 vyplýva, že sa jaskyniari orientovali na čistenie Vertikálnej jaskyne (lokalita č. 14). V nej úspešne prenikli až do hĺbky 15 metrov, pričom pracovisko technicky zabezpečili ťažným zariadením. Činnosť na tejto lokalite prebiehala až do roku 1989, kedy sa práce na Komberku kompletne zastavili. Obr. 6. Detailná mapa s vyznačením lokalít na digitálnom modeli reliéfu.   Tým, že v technických denníkoch boli uvádzané iné označenia pracovísk, ako v správach o činnosti, v roku 2008  prišlo k zámene a táto jaskyňa sa chybne označila za Závrtovú priepasť (Lačný, 2008). Ani pôvodný člen OS Dolné Orešany Peter Halenár vtedy presne nevedel o ktorú jaskyňu ide a preto sme ju v dobrej viere označili ako Závrtová priepasť a ďalej sme toto označenie používali až do súčasnosti. Zaujímavé je v historickom kontexte to, že vo Vertikálnej jaskyni už niekto pravdepodobne v minulosti pracoval (Banič, Vajsábel?). P. Halenár totiž spomínal,  že pri objave voľných  priestorov tu našli vo väčších balvanoch vysekané diery pravdepodobne na nejakú trhavinu. V roku 2011 sme na lokalite zabezpečili nestabilný vstup a nahradili skorodované sitá z drvičov betónovou platňou s oceľovým uzáverom(Obr. 7 a 8). Sporadicky naša skupina začala pracovať na lokalite od roku 2021. V prvotných fázach sa zabezpečovali nestabilné časti a ťažba kameňov, ktoré do jaskyne padli počas času, kedy bola lokalita speleologicky opustená. Obr. 7. Pred Vertikálnou jaskyňou počas inštalácie nového zabezpečenia vchodu v roku 2011. Foto: A. Lačný   Obr. 8. Matej Zvonár pripravuje vchod do jaskyne na zaliatie betónom. Foto: A. Lačný   V roku 2022  tu okrem sondážnych a zabezpečovacích prác bola inštalovaná lanovka. Ťažba prebiehala v najspodnejších častiach jaskyne. Najintenzívnejšie sa tu pracovalo počas celoslovenského jaskyniarskeho týždňa, ktorý v roku 2022 organizovala naša skupina. Na dne sa nachádza puklina, kde sa našlo staré vedro a platňa, ktorá bola využitá ako zábrana pred upchatím pukliny našimi predchodcami z OS Dolné Orešany. Práce prebiehali občasne počas ďalších rokov. Koncom roka 2025, konkrétne 27.12 sa na dne po vyčistení a rozobratí dvoch veľkých kameňov otvorila puklina, ktorá končila sienkou. Puklina ešte nebola prielezná. Do menšieho priestoru sa až začiatkom roka 2026 dostal Michal Vrbovský. Práce pokračovali intenzívne aj počas ďalších zimných aj jarných mesiacov a sústredili sa na ťažbu sedimentov (Obr. 9). Obr. 9. Vladimír Harnúšek a Stanislav Volek počas výkopových prác vo Vertikálnej jaskyni. Foto: M. Hanák   Po zmapovaní dosiahla jaskyňa dĺžku 26 m a hĺbku 17 m (Obr. 10). Jej morfológia je podmienená výraznou zlomovou štruktúrou. Predovšetkým severovýchodnú stenu tvorí výrazné tektonické zrkadlo s orientáciou plochy S 282/65, ktoré sa tiahne takmer naprieč celým známym podzemným priestorom. Pôvodná zlomová štruktúra je na viacerých miestach korozívne prepracovaná. Jaskyňa je vytvorená v tmavých gutensteinských vápencoch vysockého súvrstvia. Odrazom výraznej tektoniky sú načervenané časti karbonátu. Pri dne aktuálne známych priestorov bol zaznamenaný prievan. Pre jaskyňu je zároveň charakteristický výskyt rekryštalizovaných sintrových kôr, ktoré majú podobu často hrubokryštalického kalcitu. V nižších polohách sa nachádza skromnejšia krasová výzdoba v podobe sintrových nátekov. Obr. 10. Mapa Vertikálnej jaskyne Pod vrcholom Komberka Asi 100 m východne od vrcholu sa nachádza lokalita, ktorá je značne antropogénne prepracovaná. Ukázal nám ju ešte v roku 2004 Peter Halenár. Výkop je tu značne veľký a nie je jasné načo lokalita slúžila (Obr. 6). Haldy sú tvorené hlinou premiešanou kameňmi, ale aj pozostatkami sintrov (Obr. 11). Práve tie naznačujú speleologický potenciál. Takisto priamo na jednej z vychádzajúcich skál sa nachádza sintrová výzdoba, podobná ako vo Vertikálnej jaskyni (Obr. 12). Dôvod prečo tu niekto kopal nie je známy, pretože v blízkosti sa nenachádzajú stopy po tepelnom spracovaní vápenca. Vzhľadom na výskyt sintrov a nejasný pôvod jamy by bolo vhodné preveriť, či sa v hĺbke nenachádza voľný jaskynný priestor. Obr. 11. Kus sintra nachádzajúceho sa na halde, kde sa nachádza množstvo takýchto častí krasovej výzdoby. Foto: A. Lačný   Obr. 12. Na jednej z vychádzajúcich skál sa nachádza takáto sintrová výzdoba. Foto: A. Lačný Líščie diery Niekedy začiatkom roku 2005 nám Peter Halenár ukázal miesto na východnom svahu Komberka, kde sa podľa tvrdenia Pavla Nemčeka nachádzala zasypaná jaskyňa. Sondu sme začali kopať ešte v roku 2005 v skalách, ktoré určil P. Halenár. Práce však nepriniesli žiadaný výsledok a my sme sa dostali do neprielezných častí bez výrazného pokračovania. Sondu sme nazvali podľa dier od líšok a jazvecov ako Líščie diery nad kúpaliskom. Sporadicky sme na lokalitu chodievali a hlavne v zimných mesiacoch sme si v jej okolí všimli intenzívne výduchy, ktoré sa objavovali zimu po zime asi 8 metrov severozápadne od sondy. Výduchy boli viditeľné aj pri 30 centimetrovej nádielke snehu. Preto sme sa v jarných mesiacoch roku 2010 rozhodli otvoriť nad spomínanými výduchmi sondu (Lačný, 2010). Výkop vo svahu dosahoval rozmery 3×2 metre – to preto aby sme zachytili čo najväčší priestor nad výduchmi. Kopali sme v ílovitej zemine s menšími kameňmi. Práce postupovali pomerne rýchlo a onedlho sa pred nami asi v hĺbke 2 metre začala otvárať malá, asi 20 centimetrová chodbička, ktorú sme začali rozširovať. Medzi nami zavládlo nadšenie, že predsa sa tu môže niečo zaujímavé nachádzať. Po rozšírení sa dalo do chodbičky naplaziť (Obr. 13). Na naše prekvapenie sme však zistili, že chodbička sa rozvetvuje na dva smery – jeden ku skalám, kde sa nachádzajú otvory od zvierat a druhý do masívu, ktorý však po jednom metri končí. Chodbička bola vytvorená prevažne v zemine – iba jednu stranu tvoril kompaktný vápenec a bola vytvorená práve zvieratami, čo dokazujú všadeprítomné škriabance na stenách. Žiadnu jaskyňu sme teda neobjavili. Zaujímavosťou však môže byť ich veľkosť. Normálne stavaný jaskyniar sa môže nimi bezproblémovo plaziť niekoľko metrov. Lokalitu považujeme v súčasnosti za neperspektívnu a spomínaná jaskyňa v takom rozsahu ako popisoval P. Nemček tu vzhľadom na geologické podložie nemôže byť. Nachádzajú sa tu izolované skaly, tvorené nesúvislými šošovkami tektonitov – rauvakov, označovaných aj ako bunkovité vápence. Obr. 13. Peter Halenár sa ako prvý snaží sondovať v objavenej chodbičke. foto: M. Zvonár Čiernodolinková jaskyňa Pre úplnosť krasových javov je potrebné spomenúť Čiernodolinkovú jaskyňu. V roku 2011 ju objavil Peter Halenár, s ktorým sme na lokalite následne realizovali výkopové práce (Obr. 14). Po prekopaní vchodu sme objavili chodbu, ktorá sa jemne stáča doprava. Jaskyňa dostala svoj názov podľa Čiernej dolinky, v ktorej sa nachádza. Celkovo bolo objavených približne 5 metrov nových priestorov, na konci však jaskyňa vyznieva a z hľadiska ďalšieho prieskumu nie je perspektívna. Vyvinutá je v tmavých gutensteinských vápencoch vysockého súvrstvia. V jej blízkosti sa nachádza ešte jeden vykorodovaný jaskynný komínik vyplnený terra rossou, ktorý však takisto nie je pre speleologický prieskum zaujímavý. Obr. 14. Prvé výkopové práce v Čiernodolinkovej jaskyni v júli 2011 realizoval Peter Halenár. Foto: A. Lačný Dovetok na záver Na záver možno konštatovať, že menšia puklinová jaskyňa, ktorú v úvode opisuje Droppa (1952), nezodpovedá opisu ani priebehu zaniknutej jaskyne Strapek (Nemček, 1967). Rovnako sa nezhoduje s priestormi objavenými vo Vertikálnej jaskyni. Otázne preto zostáva, či v pôvodných prameňoch došlo k nepresnosti a išlo o jaskyňu Strapek, alebo sa v danej lokalite nachádza iná, doposiaľ neznáma jaskyňa so zasypaným vchodom. Text: Alexander Lačný Použitá literatúra: Droppa, A. 1952: Kras na juhovýchodnej strane Malých Karpát. In: Virsík M. et al. (Eds.): Kras a jaskyne Malých Karpát. Sprievodca Slovakotouru. Tatran, Bratislava, 63–138. Lačný, A., 2008: Zhrnutie doterajšieho speleologického prieskumu na Komberku. Spravodaj SSS, 39, 2, 35–37. Lačný, A., 2010: Klamlivé výduchy. Spravodaj SSS, 41, 3, 19. Lačný, A., Šujan, M., Hók, J., Csibri, T., Putiška, R., Dostál, I. & Mojzeš, A., 2018: The Komberek karst area – An example of the basement rock influence on the morphology of karst sinkholes (Malé Karpaty Mts.). Acta Geologica Slovaca, 10, 2, 154–164. Lačný, A. & Csibri, T., 2020: Súhrn poznatkov o Kuchynsko-orešanskom krase. Slovenský kras, 58/2, 149–168. Nemček, P.,1967: Pracovný denník skupiny Strapek. Manuskript, archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, nestránkovaný dokument. Putiška, R., Kušnirák, D., Dostál, I., Lačný, A., Mojzeš, A., Hók, J., Pašteka, R., Krajňák, M. & Bošanský, M., 2014: Integrated geophysical and geological investigations of karst structures in Komberek, Slovakia. Journal of Cave and Karst Studies, v. 76, no. 3, p. 155–163.  

Prieskumníci , členovia speleoklubu Červené vrchy pred Myšasou jaskyňou , ktorá by mohla byť ďalšou Modrou jaskyňou. (Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE STOROČNÝ ZÁPAS S POVODŇAMI A PODZEMNÁ PLAVBA Podzemný tok Styx a jeho prítok Domický potok, ktoré pretekajú Domicou, slúžili ako zdroj vody už jej pravekým obyvateľom. Ich korytá sú často úplne suché, no v čase prívalových dažďov sa nimi občas valia aj povodňové vody zaplavujúce jaskyňu. Od sprístupnenia ju, presnejšie jej prevádzku, sužujú občasné povodne, ktoré majú na vybavenie jaskyne často ničivý dopad. 11. júna 1963 prívalová voda valiaca sa vchodom uväznila v jaskyni 11 návštevníkov so sprievodcom, ktorí tam museli čakať do večera. Preto sa v jaskyni a jej okolí vykonali viaceré opatrenia na zamedzene povodní, niektoré účinné a dobré, iné menej šťastné. V okolí jaskyne sú od r. 1968 vybudované protizáplavové nádrže – poldre, od r. 1984 je postavený súčasný vstupný objekt na betónovom monolite, ktorý chráni vchod pred prívalmi povodňových vôd valiacich sa z okolitých svahov na dno lievika, ktorým je vchod jaskyne. Lenže príroda je vždy nakoniec silnejšia a tak Domicu povodne ani v súčasnosti neobchádzajú. Výkyvy hydrologického režimu sa najviac prejavujú na zriedkavom fungovaní ikonickej atrakcie Domice, podzemnej plavby na kanáli dlhom až 140 m, ktoré s problémami funguje už od r. 1932. Buď je vody nedostatok a kanál je suchý, ako je tomu teraz, alebo ho povodňové vody zanášajú sedimentom. Preto sa žiaľ nie každý rok podarí plavbu spustiť. Historické fotografie: Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Ďalšie foto P. Staník a M. Rengevič (Feed generated with FetchRSS)

Sk_Speleo Bufet pod Malužinskou jaskyňou otvorený. 📅 2026-07-04 Photos from Správa slovenských jaskýň's post 📅 2026-07-03 ZAČIATOK PREDAJA SUVENÍROVEJ NULOVEJ BANKOVKY DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA 📅 2026-06-30 Cz_Speleo Photos from Hranická propast – ZO ČSS 7-02 Hranický kras's post 📅 2026-07-05 Dokumentace objevů a pokusy o nové 📅 2026-07-01 Zahraničie Speleologia in Croazia: oltre un chilometro di nuove gallerie esplorate nella grotta Punar u Luci 📅 2026-07-06 Funghi entomopatogeni nelle grotte: al via il progetto europeo che coinvolge gli speleologi nella raccolta di campioni 📅 2026-07-06 Chirotteri in grotta: tre lezioni online gratuite della Federazione Speleologica Lombarda 📅 2026-07-06 Scintilena in ferie, ma la notizia resta viva 📅 2026-07-05 Eventi internazionali di speleologia 2026: il calendario europeo tra congressi, spedizioni e raduni 📅 2026-07-05 La Società Speleologica Ceca entra nella Federazione Speleologica Europea: un nuovo passo per la cooperazione internazionale 📅 2026-07-05 Traduzione – Editoriale del Presidente per il nuovo numero della newsletter EuroSpeleo – luglio 2026 📅 2026-07-05 EuroSpeleo Newsletter luglio 2026: la Federazione Speleologica Europea pubblica il nuovo numero dedicato alla speleologia europea 📅 2026-07-05 Monte Barro, riscoperti i fossili di Antonio Stoppani: torna visitabile lo storico sito dell’Azzarola 📅 2026-07-05 Siti minerari storici: a Tarvisio la XXI riunione della rete ReMi ISPRA rafforza il confronto europeo 📅 2026-07-05 Bonifica della Voragine di San Lorenzo: il Club Alpinistico Triestino restituisce valore a una storica cavità del Carso 📅 2026-07-05 Punta degli Stretti, l’allarme resta: la Federazione Speleologica Toscana chiede interventi concreti 📅 2026-07-05 Dalle grotte allo spazio: concluso in Italia il corso CAVES dell’Agenzia Spaziale Europea 📅 2026-07-05 19th European Cave Rescue Meeting – Second Circular 📅 2026-07-04 Kong e CNSAS: oltre quarant’anni di collaborazione per lo sviluppo del soccorso tecnico 📅 2026-07-04 The post Súhrn speleo noviniek (28. týždeň 2026) appeared first on Blog SSS.

Bufet pod Malužinskou jaskyňou otvorený. (Feed generated with FetchRSS)

OBNOVENIE UNIKÁTNEJ BIFURKÁCIE POTOKA SVINKY PRED JASKYŇOU DIABLOVA DIERA Slovenský vodohospodársky podnik v uplynulých mesiacoch (apríl – jún 2026) úspešne dokončil revitalizačné práce pred jaskyňou Diablova diera, vďaka čomu sa na toto miesto po rokoch vracia vzácny hydrologický fenomén – bifurkácia potoka Svinka. 🔹 Fascinujúce podzemie pod hrebeňom 🔹Potok Svinka sa na šarišskej strane Braniska ponára do 157 metrov dlhej ponorovej jaskyne Diablova diera. Následne preteká neznámymi priestormi popod hlavný horský hrebeň až na jeho spišskú stranu. Tam vyteká na povrch vo vyvieračke tvoriacej malebný vodopád. Vyvieračka s približne metrovým vstupným otvorom je rovnako evidovaná ako jaskyňa s dĺžkou 250 m. 🔹 Čo je to bifurkácia?🔹bifurkácia = rozdelenie toku na dve samostatné ramená🔹 Potok Svinka, ktorý pramení na šarišskej strane Braniska, sa v minulosti pred jaskyňou prirodzene rozdeľoval. Časť vôd tiekla po povrchu, časť mizla v podzemí jaskyne. Kvôli zaneseniu povrchového koryta však tento jav zanikol a všetka voda sa dlhodobo strácala len v ponore Diablovej diery. 🔹 Nové ekologické riešenie 🔹 Vodohospodári vybudovali pred jaskyňou nový rozdeľovací objekt. Ten navrhli aj v spolupráci so Správou slovenských jaskýň tak, aby sa aj po realizácii stavby zachoval dynamický hydrologický režim jaskynného systému a podmienky pre život jaskynnej fauny. 🔹 Voda opäť v dvoch povodiach 🔹 Vody Svinky sa odteraz znova úspešne rozdeľujú do dvoch čiastkových povodí, pričom stály prietok cez jaskynné podzemie zostáva plne zabezpečený. 🥾 Tip na výlet: Aj keď nie je možné vstúpiť do jaskyne, pohľad na fascinujúci ponor opradený legendami a vyvieračku na druhej strane hrebeňa je výborným a nenáročným tipom na výlet v pohorí Branisko! 🚷 Dôležité upozornenie: Samotný jaskynný systém nie je prístupný pre verejnosť. (Feed generated with FetchRSS)

ZAČIATOK PREDAJA SUVENÍROVEJ NULOVEJ BANKOVKY DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA od 02. 07. 2026 o 8:45 h v pokladni pre predaj suvenírov Dobšinskej ľadovej jaskyne Náklad: 5000 ks Cena: 3,50- € V termíne od 02. 07. 2026 – 05. 07. 2026 je stanovený limit na osobu 6 ks bez zlatej potlače + 6 ks so zlatou potlačou Dňa 02. 07. 2026 v čase od 8:45 h budú prednostne obsluhovaní návštevníci jaskyne, ktorí nekupujú suvenírové bankovky V termíne od 07. 07. 2026 limity nebudú a predaj sa podľa podmienok prevádzkovateľa môže (nemusí) rozšíriť aj na iné prevádzky jaskýň. Vzhľadom na prevádzkové možnosti a ochranu samotných bankoviek, návštevník nemá právo výberu konkrétneho čísla, rezervácia a zasielanie poštou nie sú možné. Do predaja budú umiestnené bankovky od čísla 101 v matematickej postupnosti; predajca si vyhradzuje právo niektoré čísla nezaradiť do predaja. (Feed generated with FetchRSS)